Praktická škola internátna Abovská 244/18, Ždaňa

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, keď sa povie Praktická škola internátna Abovská Ždaňa, mám k tomu fakt také dosť silné pocity. Bola som tam pár rokov a teda, zažila som tam všeličo, ale hlavne som sa snažila si z toho odniesť to najlepšie. Na jednej strane, čo sa týka tej praktickej stránky, tak to musím pochváliť. Naozaj sa tam snažia učiť veci, ktoré človek fakt využije v živote, a to je super. Žiadne zbytočné bifľovanie teórie, ale pekne si to človek vyskúša. Či už to boli nejaké práce v kuchyni, úprava záhrad, alebo si niečo ušiť – to je fakt na nezaplatenie, lebo viem, že vďaka tomu sa už nebojím ísť do nejakej roboty. A internát? Ten bol pre mňa ako druhý domov. Mali sme tam síce svoje izby, ale hlavne tam bola taká atmosféra, že sme si fakt pomáhali a cítili sme sa v bezpečí. Vychovávateľky boli väčšinou fakt trpezlivé a dalo sa s nimi normálne porozprávať, čo je, pri toľkých ľuďoch s rôznymi potrebami, dosť vzácne. Mám pocit, že sa tam fakt snažia pozrieť na každého zvlášť, nikto tam nie je len tak nejaké číslo v triede. Ale zase, aby to nebolo len o samých superlatívoch, samozrejme, že tam boli aj veci, ktoré mi poriadne liezli na nervy, alebo mi proste prišli zle. Napríklad, niektoré tie dielne, alebo aj vybavenie, to bolo už fakt dosť staré a opotrebované. Mala som pocit, že im na niektoré veci proste chýbajú peniaze. A keď sa tam človek učí na niečom, čo už ledva drží pokope, tak to proste nie je ono, človek si na to ťažšie zvyká. Niekedy mi prišlo, že sa tam držíme len pár takých základných zručností a chýbala mi tam taká väčšia rôznorodosť. Akože jasné, chápem, že nie je priestor na všetko, ale občas som sa nudila, lebo to bolo dookola to isté. Žiadne, že by nás tam posúvali dopredu nejak extra rýchlo. Pre mňa to bolo miestami príliš pomalé, mala som pocit, že by som zvládla aj viac a rýchlejšie. Niekedy mi to prišlo tak, že sme tam tak trochu mimo celého sveta. Akoby sme boli v takej svojej bubline, čo je síce fajn na ochranu, ale občas by som chcela cítiť viac prepojenie s tými ‚bežnými‘ školami, alebo s tým, čo sa deje vonku. Aj keď väčšina učiteľov bola fajn, nedá sa povedať, že by každý bol na sto percent odhodlaný alebo vedel zaujať. Sem-tam sa našiel niekto, pri kom polovica triedy len čakala na zvonenie, lebo to bolo fakt o ničom. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr, že to proste nevedeli zaujímavo podať, alebo možno nevedeli, ako to prispôsobiť tak, aby to všetkých chytilo. Celkovo je to tam také, že pre niekoho to môže byť fakt záchrana a super štart do života, ale pre iného to môže byť miestami aj celkom frustrujúce, ak má iné očakávania. Ja si odtiaľ odnášam aj super spomienky na kamarátstva, aj také, na ktoré by som najradšej zabudla. Ale celkovo, dalo sa to tam prežiť, a niečo som sa aj naučila, to zase áno. Neľutujem, že som tam bola, ale sú veci, ktoré by sa tam podľa mňa mohli robiť aj inak, aby to bolo pre všetkých lepšie.

   Pridať reakciu