Meno: Praktická škola ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Haulíkova 1, Trnava, 91708
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://szsapstrnava.edupage.org/
Škola poskytuje vzdelávanie žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí ukončili špeciálnu základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich zdravotné znevýhodnenie im neumožňuje študovať na strednej odbornej škole. Hlavným cieľom vzdelávacieho programu je rozvoj praktických zručností potrebných pre samostatný život a začlenenie do spoločnosti. Žiaci sa učia prostredníctvom praktických aktivít a individuálneho prístupu v malých skupinách. Dôraz sa kladie na sebaobslužné činnosti, hygienické návyky, jednoduché domáce práce, prípravu jedál a základné pracovné zručnosti. Súčasťou výučby je aj rozvoj komunikačných schopností, sociálnych zručností a motoriky. Pedagógovia využívajú špecifické metódy a didaktické pomôcky prispôsobené individuálnym potrebám každého žiaka. Táto vzdelávacia inštitúcia, známa ako Praktická škola, pôsobí ako organizačná zložka Spojenej školy Haulíkova 1 v Trnave. Vzdelávací proces zabezpečujú špeciálni pedagógovia s odbornou kvalifikáciou, ktorí vytvárajú podporné a bezpečné prostredie pre žiakov. Praktická škola ako súčasť Spojenej školy nie je úplne organizovaná samostatne, ale funguje v rámci jej štruktúry.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710216661
- Eduid: 100002917
- Orientačný počet žiakov: 8
- Školu nájdete v meste alebo obci Trnava, okres/obvod Trnava, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som si spomínala na čas strávený na Praktickej škole na Haulíkovej v Trnave, mám v sebe také zvláštne pocity. Vieš, na jednej strane si pamätám, že nás tam učili naozaj praktické veci, čo sa mi v živote aj zišli. Mám pocit, že niektorí učitelia sa fakt snažili, aby sme sa naučili šiť, variť alebo aj nejaké tie jednoduché domáce práce. Keď sme napríklad mali prax v kuchynke, nebolo to len také, že by nám ukazovali, ale naozaj sme si to vyskúšali. Piekli sme, varili, a to bolo super, lebo človek hneď videl výsledok svojej práce. Cítila som, že ma to pripravuje na taký ten bežný život po škole, a to je podľa mňa fakt dôležité, lebo nie každý chce ísť na vysokú alebo neviem kam. Na druhej strane, občas sa mi zdalo, že niektoré tie priestory alebo vybavenie by si už zaslúžili takú poriadnu modernizáciu. S tým nemám osobnú skúsenosť, ale z počutia viem, že občas tie možnosti neboli úplne ideálne, čo je škoda, lebo keby tam bolo viac novších vecí, možno by sme sa naučili aj niečo viac. A občas to bolo aj o tom, že niektoré hodiny boli taká nuda, že polovica triedy len sedela a čakala na zvonenie. Nemyslím si, že to bolo vždy o tom, že by učitelia nechceli, ale proste niektoré témy sa dali urobiť aj pútavejšie. Bolo to také, že sme len dostali poznámky a prepisovali, namiesto toho, aby sme sa o tom viac rozprávali alebo si to skúsili nejako inak. Niekedy som mala pocit, že sa tam stretli fakt super ľudia a učitelia sa k nám správali takmer ako k vlastným deťom, snažili sa nám pomôcť s čímkoľvek, aj keď sme mali nejaké osobné problémy. To bolo fakt milé a človek sa tam cítil tak prijatejšie, lebo vedel, že nie je sám. Ale potom zas boli chvíle, kedy sa mi zdalo, že by sa dalo pristupovať k niektorým veciam s väčšou otvorenosťou a inováciou. Vieš, tak, aby to nebolo len o tom, čo sa musí, ale aj o tom, čo nás naozaj zaujíma a motivuje. To je asi taký môj celkový pohľad.