Meno: Odborné učilište pri reedukačnom centre
Adresa: Veľké Leváre 1106, Veľké Leváre, 90873
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://42290049.edupage.org/
Inštitúcia sa primárne zameriava na poskytovanie stredného odborného vzdelávania pre žiakov umiestnených v reedukačnom centre, pričom jej hlavným cieľom je príprava na výkon praktických povolaní a úspešné uplatnenie na trhu práce. Žiaci si osvojujú zručnosti v rôznych učebných odboroch, ako sú napríklad murár, záhradník alebo kuchár/kuchárka, ktoré sú nevyhnutné pre výkon zvoleného povolania. Výučba je primárne orientovaná na praktickú činnosť, ktorá prebieha v špecializovaných dielňach a cvičných prevádzkach, kde si žiaci pod dohľadom kvalifikovaných majstrov odbornej výchovy osvojujú remeselné postupy a pracovné návyky. Dôraz sa kladie na individuálny prístup k potrebám každého žiaka, rozvoj jeho pracovnej morálky a zodpovednosti, ako aj na rozvoj sociálnych kompetencií. Pedagogickí pracovníci sa snažia o komplexný rozvoj osobnosti žiakov, aby boli po ukončení štúdia schopní úspešne sa integrovať do spoločnosti a samostatne fungovať. Škola v Veľkých Levároch poskytuje vzdelávanie v prostredí, ktoré podporuje rozvoj praktických zručností a samostatnosti, a to prostredníctvom Odborného učilišťa pri reedukačnom centre Veľké Leváre 1106. Inštitúcia nie je úplne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710163398
- Eduid: 100001144
- Orientačný počet žiakov: 35
- Školu nájdete v meste alebo obci Veľké Leváre, okres/obvod Malacky, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak som sa sem nejako dostala a musím povedať, že to je proste iný svet, ako si asi väčšina ľudí predstavuje normálnu školu. Mám pocit, že tu sa človek buď naštve, alebo si nájde niečo, čo ho aspoň trochu drží nad vodou. Čo sa týka učenia, ja som si vybrala kuchárku a musím povedať, že to varenie ma celkom aj chytilo. Akože, ruky si tu človek zašpiní, to je jasné, ale aspoň máme prax. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Kuchyňa je síce niekedy dosť retro a snívam o modernom vybavení, ale jedlo varíme, no a celkom sa to dá. Niektorí majstri nás vedia fakt naučiť, ale nájdu sa aj takí, čo mám pocadoť, že už ich to proste nebaví a vidieť na nich tú únavu. S takými potom aj tá chuť učiť sa opadne. Človek má pocit, že im je jedno, či niečo vieš alebo nie. S tými pravidlami je to tu dosť drsné, to priznávam. Niekedy sa tu človek cíti ako v klietke, všetko je určené a nič nemôžeš len tak. Ale zas na druhej strane, zdá sa mi, že bez toho by tu bol asi ešte väčší chaos. Veď vieme, prečo sme tu, že? Že to nie je prechádzka ružovou záhradou ani pre nás, ani pre tých, čo sa nám venujú. Niekedy ale nerozumiem, prečo jedna učiteľka povie tak a druhá zas úplne inak. Potom si vyber, čo platí, a z toho som vždy úplne vyčerpaná. S inými dievčatami to je tu tiež kadejaké. Niektoré sú super a navzájom sa držíme, ale sú tu aj také, čo ti dokážu spraviť zo života peklo. To je ale asi všade, kde je veľa ľudí pohromade. Len tu je to možno intenzívnejšie, lebo sme tu spolu skoro nonstop. S tými kamarátkami sa ale držíme a to je to, čo mi tu najviac pomáha. Bez nich by to bola nuda a depka. Zdá sa mi, že cieľom je, aby sme sa naučili nejaké remeslo a aby sme mali po škole nejakú šancu. Ale viem, že keď odídem, tak to nebude ľahké. Pretože to, odkiaľ sme, je taká nálepka, čo sa s nami vie ťahať. Ale aspoň viem variť a snáď si nájdem prácu. Taký je aspoň plán, uvidíme, čo z toho bude. Celkovo je to tu také, že sa človek musí naučiť prežiť.