Odborné učilište internátne Nám. sv.Ladislava 1791/14, Mojmírovce

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si vyberala, kam pôjdem po základnej, dlho som rozmýšľala. Mama mi navrhla Odborné učilište internátne na Námestí sv. Ladislava v Mojmírovciach a ja som si povedala, prečo nie? Predsa len, remeslo má zlaté dno, a bývanie na internáte mi prišlo ako super dobrodružstvo. Život na internáte, to je kapitola sama o sebe. Na začiatku to bolo také nadšenie, nová partia, sloboda. Ale časom som si uvedomila, že to má aj svoje muchy. Izby sú síce staršie, ale s kamoškami sme si ich celkom zútulnili, aby sme sa tam cítili fajn. Horšie to bolo s tými pravidlami, občas som mala pocit, že nás strážia viac ako malé deti a chýbala mi tam taká tá dôvera. Niekedy som si len tak sedela na izbe a rozmýšľala, či to stojí za to. Ale tie kamarátstva, ktoré som si tam spravila, tie sú na nezaplatenie, na to určite budem spomínať. Čo sa týka samotného učenia, to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli naozaj super, bolo vidieť, že ich to baví a vedia veci vysvetliť tak, že to pochopí aj ten, kto je mimo. Na ich hodinách sa človek nenudil a často som sa aj tešila, že sa niečo nové naučím. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Ale potom boli aj takí, u ktorých som mala pocit, že si len odkrútia svoje a je im úplne jedno, či im rozumieme alebo nie. Vtedy sa polovica triedy nudila, pozerala z okna a čakala na zvonenie, to bolo fakt strašné. Hlavne tie odborné predmety ma celkom bavili, lebo tam sme aj niečo robili, nie len sedeli. Prax bola pre mňa asi to najlepšie z celej školy. Tam som sa naozaj naučila veľa vecí, ktoré sa mi zídu. Aj keď som si všimla, že vybavenie školy nie je vždy najmodernejšie, museli sme si často poradiť s tým, čo bolo k dispozícii, a to ma asi aj naučilo byť vynaliezavejšia. Niektoré dievčatá mali šťastie na prax vo fakt dobrých firmách, kde sa aj niečo videlo a naučili sa veľa nového, s týmto ale nemám osobnú skúsenosť, len som počula od kamošiek, že to bolo super. Celkovo je tu taká zvláštna atmosféra. Niekedy je to super, plné smiechu, ale inokedy som mala pocit, že je tu taká deka, akoby na každého doľahla nejaká ťažoba. Asi to závisí aj od obdobia a nálady, ale je to taký kolotoč. Stravovanie v jedálni bolo… no, dalo sa. Niekedy lepšie, inokedy som si len tak pochrúmala, ale hladná som nebola. Mám pocit, že škola sa snaží ísť dopredu a niečo zlepšovať, ale vidieť, že jej chýbajú možnosti a financie. Teraz, keď sa pozerám na to, ako sa blíži koniec štúdia, som tak trochu premýšľavá. Viem, že som sa tu naučila nejaké remeslo, a to je fajn, ale zároveň si hovorím, že by to mohlo byť aj modernejšie a viac motivujúce.

   Pridať reakciu