Odborné učilište internátne Mierová 49, Tornaľa

⭐ Vložené recenzie

1. No, takže keď som sa rozhodovala kam po základke, bol to celkom stres. Rodičia ma tlačili, že musím mať nejaké remeslo v rukách, tak som nakoniec skončila tu, na tej Mierovej v Tornali. Priznám sa, spočiatku to bol pre mňa dosť šok, lebo som bola zvyknutá na domáce prostredie a zrazu internát. Pamätám si, ako som si hovorila, že či to vôbec zvládnem, ale nejako som si povedala, že to skúsim. Predsa, noví ľudia, nové prostredie, to má svoje plusy aj mínusy, nie? Čo sa týka samotného učenia, tak to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a snažia sa nám niečo odovzdať. Dokázali vysvetľovať tak, že človek pochopil aj to, čo sa mu zdalo na prvý pohľad ťažké. Naozaj, vďaka nim som sa niečo aj naučila a mala som pocit, že tie hodiny majú zmysel. Ale potom boli aj také, kde sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie, lebo to bolo také, že človek si myslel, že to len tak pretrpíme. Niekedy som mala pocit, že sa tam len púšťajú filmy, aby zabili čas, ale to sa netýkalo všetkých, chvalabohu. Prax bola zase kapitola sama o sebe, záležalo veľmi od toho, kam sa človek dostal. Niektoré miesta boli super, tam si človek naozaj niečo vyskúšal, iné boli skôr také, že sme tam len tak sedeli a pomáhali s drobnosťami, čo ma dosť mrzelo, lebo som chcela vidieť, ako to funguje vo veľkej firme. A internát? To je kapitola sama o sebe. Bývať tam bola pre mňa taká skúška dospelosti. Na jednej strane si človek zvykne na samostatnosť, na to, že sa musí postarať sám o seba. Nájde si tam aj dobrých kamarátov, s ktorými si užije kopec srandy a tie spoločné večery sú nezabudnuteľné. Ale zasa, podmienky tam nie sú vždy ideálne. Človek má pocit, že by sa dalo na niektorých veciach zapracovať, napríklad na izbách alebo spoločných priestoroch. Jedlo bolo tiež občas také, že si človek radšej kúpil niečo vonku, ale to je asi všade v internátoch, nie? Tým, že sme boli taká veľká skupina rôznych ľudí z rôznych prostredí, občas tam boli aj nejaké konflikty, ale to je asi normálne, keď sa toľko mladých ľudí zíde pod jednou strechou. Treba sa naučiť vychádzať s ľuďmi. Celkovo to bola pre mňa taká škola života. Naučila som sa nielen nejaké veci do budúcna, ale aj to, ako sa postaviť na vlastné nohy a aké je to byť preč z domu. Niečo bolo super, niečo naopak, bolo to také, že som si občas hovorila, že toto je peklo, ale prežila som to a mám z toho nejaké spomienky a skúsenosti. Niekedy mi to príde ako taký zvláštny sen.

   Pridať reakciu