Meno: Odborné učilište internátne
Adresa: Masarykova 11174/20D, Prešov, 08001
Zriaďovateľ: Okresný úrad
Web: https://ouipo.edupage.org/
Škola sa zameriava na poskytovanie trojročného odborného vzdelávania, ktoré pripravuje študentov na výkon praktických profesií v rôznych odvetviach. Ponúka učebné odbory zamerané najmä na služby a remeslá, ako sú napríklad príprava jedál pre budúcich kuchárov, obsluha hostí pre čašníkov, stavebné práce pre murárov a maliarov či služby v starostlivosti o osobu. Výučba kladie dôraz na rozvoj praktických zručností prostredníctvom intenzívnej praxe v špecializovaných dielňach, odborných učebniach a v simulovaných alebo reálnych pracovných prostrediach. Študenti tak získavajú cenné skúsenosti s modernými technológiami a pracovnými postupmi relevantnými pre ich budúcu kariéru. Teoretická príprava dopĺňa a podporuje nadobudnuté praktické zručnosti. Pre študentov, ktorí nemajú možnosť denného dochádzania, je k dispozícii internátne ubytovanie, ktoré zabezpečuje ubytovanie, stravovanie a podmienky pre prípravu na vyučovanie aj pre oddych. Odborné učilište internátne Masarykova 11174/20D, situované v Prešove, sa usiluje o komplexný rozvoj žiakov a ich úspešné uplatnenie na trhu práce. Táto inštitúcia funguje ako plne organizovaná škola.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000523216
- Eduid: 100012873
- Orientačný počet žiakov: 129
- Školu nájdete v meste alebo obci Prešov, okres/obvod Prešov, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, rozhodla som sa, že sa podelím so svojimi pocitmi z Masarykovej v Prešove, lebo mi to príde dôležité pre iných, čo možno zvažujú. Ja som tam strávila nejaký čas a poviem vám, bol to taký mix. Začnem možno tým dobrým, lebo si myslím, že treba. Pre mňa bolo super, že sme sa fakt venovali remeslu. Nemali sme to len tak, že teória a potom si domysli. Práca v dielňach bola asi to najlepšie, čo mi to dalo. Jasné, že niekedy to zariadenie bolo už také staršie, čo si pamätám, že občas som mala pocit, akoby som cestovala v čase, ale aj tak nás učili s tým, čo mali, a snažili sa. Aj niektorí učitelia, tí čo tam boli dlhšie, tí si naozaj dali záležať a bolo vidno, že ich to baví a chcú nám niečo odovzdať. Vedia aj povzbudiť, čo je super, keď sa ti nechce. A prax vo firmách, to bolo fakt cenné, tam som sa naučila najviac. Vidieť, ako to funguje vonku, to je na nezaplatenie. No potom je tu aj druhá strana mince. Celý ten systém je niekedy dosť taký, že mám pocit, že niektorých to tam už nebaví. Stalo sa, že polovička triedy sa nudila a pozerala na hodinky, kedy už konečne zazvoní, namiesto toho, aby sa niečo učila. Niekedy mi to prišlo, že sa tam človek musí fakt snažiť sám za seba, lebo nie vždy je tam nejaká extra motivácia od všetkých. A čo sa týka internátu, to je kapitola sama o sebe. Pre mňa to bolo zo začiatku peklo. Tie pravidlá sú niekedy také prísne, že máš pocit, že si v nejakom väzení. Večierky, návštevy, všetko má svoje mantinely a úprimne, občas to bolo až moc. A čo sa týka čistoty, no, poviem to tak, že v spoločných sprchách alebo záchodoch som sa vždy cítila tak neisto. Bolo by super, keby to tam bolo udržiavané trochu lepšie. Myslím si, že to vplýva aj na celkovú pohodu. Celkovo je to asi tak, že ak vieš, čo chceš a si odhodlaná to dotiahnuť, tak sa tam niečo naučíš. Ale ak čakáš, že ťa budú viesť za ručičku a všetko bude tip-top moderné, tak to možno nebude pre každého. Je to taká škola života, nielen remesla.