Odborné učilište internátne Haličská cesta 80, Lučenec

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár riadkov o mojich skúsenostiach s internátnym učilišťom na Haličskej ceste v Lučenci. Nebola som si na začiatku vôbec istá, či je to pre mňa to pravé, ale nakoniec to dopadlo, ako dopadlo, a mám z toho taký svoj vlastný pohľad. Hneď na úvod, celkom sa mi páčilo, že je to internátne učilište. Zo začiatku som sa bála, ako to zvládnem bez domova, ale nakoniec sa z toho vykľulo celkom fajn spoločenstvo. V internáte to žilo, aj keď, samozrejme, boli tam svoje pravidlá, ktoré mi občas liezli na nervy. Niekedy som si fakt priala, aby sme mali trochu viac voľnosti, ale chápem, že to je pre naše dobro, aby sme sa neflákali po meste, keď by sme mali byť v posteli. Mali sme tam nejaké aktivity, občas nejaký ten turnaj alebo posedenie, takže nebola vždy len nuda. Čo sa týka samotnej školy, tak tam to bolo také všelijaké. Na jednej strane musím uznať, že prax bola fakt super. To bola asi tá najlepšia časť, pretože sme si všetko mohli skúsiť na vlastnej koži. Nebolo to tak, že by sme sa len pozerali alebo počúvali, ako sa to robí. Pamätám si, že sme robili aj na takých väčších projektoch, kde som sa naozaj cítila užitočná a že sa niečo aj naučím. Niektorí majstri a učitelia boli fakt top, vedeli nás strhnúť a motivovať. Vedeli nám to vysvetliť tak, že to pochopili aj tí, čo sa normálne pri učení trápili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. S týmto som bola spokojná, že som si odtiaľ odniesla reálne zručnosti. Na druhej strane, niektoré teoretické predmety boli pre mňa doslova utrpenie. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo fakt nezáživné. Stávalo sa, že sme sedeli v triede, ktorá bola už trošku ošúchaná, a pozerali sa na starú tabuľu, zatiaľ čo by sme asi potrebovali niečo modernejšie, aby to zaujalo. Niekedy mi prišlo, že materiály, s ktorými sme pracovali, boli už dosť zastarané, najmä v porovnaní s tým, čo som videla vo väčších firmách, kde som bola na praxi. Tam som si uvedomila, že škola má ešte čo doháňať. A tie vzťahy medzi žiakmi občas drhli, ako všade asi. Ale celkovo mám pocit, že som sa tam naučila veľa vecí nielen o remesle, ale aj o živote v kolektíve. Nie je to škola pre každého, ale ak sa človek chce niečo naučiť a nie je mu proti srsti poriadok a nejaké tie pravidlá, tak sa to dá zvládnuť. Nečakajte zázraky, ale ani úplné peklo. Je to proste také, aké je.

   Pridať reakciu