Meno: Obchodná akadémia ako organizačná zložka Spojenej školy
Adresa: Centrálna 464, Svidník, 08901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://spojskola.edupage.org/
Táto vzdelávacia inštitúcia, pôsobiaca v meste Svidník, sa zameriava na komplexnú prípravu žiakov pre uplatnenie v ekonomickej a administratívnej sfére. Poskytuje štúdium, ktoré kombinuje teoretické vedomosti s rozvojom praktických zručností, nevyhnutných pre úspešnú kariéru v podnikaní, vo verejnej správe alebo pre plynulé pokračovanie v štúdiu na vysokých školách ekonomického či príbuzného zamerania. V rámci výučby si žiaci osvojujú kľúčové disciplíny ako ekonómia, účtovníctvo, manažment, marketing, bankovníctvo a právo. Dôraz sa kladie aj na rozvoj komunikačných a jazykových kompetencií prostredníctvom výučby cudzích jazykov a na efektívnu prácu s modernými informačnými technológiami, vrátane špecializovaných ekonomických softvérov. Súčasťou vzdelávacieho programu sú pravidelné praktické cvičenia, simulácie podnikateľského prostredia cez cvičné firmy a projektová práca, ktoré umožňujú aplikáciu získaných vedomostí v reálnych situáciách. Žiaci majú k dispozícii špecializované a moderne vybavené učebne pre informatiku a jazyky. Pedagogický proces je vedený s cieľom reagovať na aktuálne požiadavky trhu práce a poskytnúť absolventom komplexné a relevantné kompetencie. Táto inštitúcia je známa ako Obchodná akadémia a funguje ako organizačná zložka Spojenej školy Centrálna 464. Škola nie je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710261101
- Eduid: 100013763
- Orientačný počet žiakov: 96
- Školu nájdete v meste alebo obci Svidník, okres/obvod Svidník, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na tie roky, čo som prežila na Obchodnej akadémii vo Svidníku, tak mi napadne všeličo. Mám pocit, že to bolo také obdobie, kde sa človek fakt musel naučiť prežiť a vyťažiť z toho najviac, čo sa dalo. Na jednej strane musím povedať, že ma tešilo, keď sme sa dostali k takým veciam, čo sa mi naozaj zdali praktické. Hlavne tie ekonomické predmety alebo účtovníctvo, tam som mala pocit, že som sa naozaj niečo naučila, čo sa mi v živote môže zísť. Niektorí učitelia boli fakt super, bolo vidieť, že ich to baví a vedia to aj odovzdať ďalej. S tými som sa naozaj tešila na hodiny. Pamätám si aj na to, že sme mali možnosť ísť na takú menšiu prax, čo bolo fajn, aspoň človek na chvíľu vypadol zo školských lavíc a videl, ako to funguje v nejakom reálnom biznise. To bolo fakt cenné. No potom sú tu tie iné spomienky, ktoré sú trošku… nudnejšie, povedzme. Niekedy som mala pocit, že sa polovica triedy doslova nudila a len čakala na to zvonenie, lebo hodiny sa vliekli a proste nebola tam žiadna iskra. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie, ale niekedy to proste bolo len o prepisovaní z tabule alebo čítaní z učebnice a človek sa z toho nevedel akosi chytiť. Občas mi prišlo, že sa učíme veci, ktoré už sú možno trochu mimo alebo že by sa to dalo učiť omnoho zaujímavejšie. S vybavením som nemala osobne nejaký veľký problém, na to, čo sme potrebovali, to tam bolo, aj keď jasné, že vždy by sa našlo niečo, čo by sa dalo vylepšiť. Ale celkovo tá atmosféra bola taká všelijaká, raz lepšie, inokedy horšie. Proste, taký priemer. Človek si z toho zoberie to, čo chce, a to ostatné pretrpí, tak to už asi býva na každej škole.