Konzervatórium Jána Levoslava Bellu Skuteckého 27, Banská Bystrica

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som si vyberala školu, dlho som rozmýšľala kam ísť. Konzervatórium Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici bolo pre mňa taká jasná voľba, lebo som chcela robiť hudbu naplno. Musím povedať, že na začiatku to bolo pre mňa dosť veľký šok, ale v dobrom. Tie hlavné predmety, teda ten môj nástroj alebo spev, to je proste super. Tam sa človek naozaj naučí a mám pocit, že mi to dalo strašne veľa. Učitelia, ktorí nás učia tie hlavné veci, sú väčšinou fakt srdciari a vidno, že ich to baví. Majú trpezlivosť a vedia aj poradiť, čo sa týka takých tých praktických vecí, nie len suchú teóriu. Je to skvelé, že človek má tie individuálne hodiny, lebo tam sa tomu vie venovať naplno a nikto ho neruší. Na druhej strane, potom sú tu tie ‚obyčajné‘ predmety. Tam mám občas pocit, že sa tam stretávame len preto, aby sa splnila povinná jazda. Niekedy je to fakt nuda, polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste nemá takú tú iskru. Asi by to chcelo nejakú zmenu, lebo takto to pôsobí, akoby to nikoho okrem učiteľa ani nezaujímalo. A toho učenia je celkovo dosť. Niekedy mám pocit, že sa tam človek ide fakt zblázniť, lebo musíme stíhať aj tie naše hlavné veci a do toho ešte kopu iných. Je to taký tlak, že niekedy si človek naozaj povie, že už to nedáva. Čo sa týka priestorov, tie cvičné miestnosti sú super, človek má kde nerušene skúšať, čo je obrovské plus. Aj keď jasné, na niektorých nástrojoch by sa zišlo aj nejaké lepšie vybavenie, ale zase, čo už. Vystúpenia sú časté, človek si zvykne na pódium, čo je pre umelca dôležité. Len mám niekedy pocit, že tých naozaj veľkých a zaujímavých príležitostí, kde by sa človek ukázal mimo školy, by mohlo byť viac. Skôr je to o tom, čo si kto vybaví sám. A čo sa týka atmosféry, je to také všelijaké. Na jednej strane je tam kopec super ľudí, s ktorými si človek rozumie, lebo proste máme všetci radi to isté. Ale na druhej strane je tam aj dosť veľká súťaživosť a niekedy to vie byť dosť nepríjemné, keď sa tam tvoria skupinky a nie každý sa cíti úplne prijatý. Ale to je asi všade, kde je veľa talentovaných ľudí pokope. A s takými tými organizačnými vecami, to je občas celkom chaos. Mám pocit, že niekedy si vedenie školy tak trochu ide svoje a s tými bežnými problémami sa veľmi nezaoberajú, alebo aspoň to tak navonok vyzerá. Veci sa menia na poslednú chvíľu, informácie sa šíria tak, že si človek musí dopytovať od kadekoho. Ale v konečnom dôsledku, ak človek miluje hudbu alebo umenie a je ochotný obetovať tomu naozaj veľa času a energie, tak sa tu dá aj celkom dobre fungovať. Ja som sem prišla s nejakými očakávaniami a niektoré sa splnili, iné menej. Ale určite ma to posunulo dopredu a a to je asi to hlavné.

   Pridať reakciu