Konzervatórium J. M. Hurbana 48, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som sa rozhodovala, kam po základke, mala som celkom jasno, že chcem ísť niekam, kde sa budem môcť venovať hudbe naplno. Konzervatórium J. M. Hurbana v Žiline mi vtedy prišlo ako tá najlepšia voľba a musím povedať, že v niektorých veciach to naozaj bola trefa do čierneho, ale zase v iných… no, tam to už taká sláva nebola. Čo sa týka tých hlavných predmetov, ktoré sú srdcom celého štúdia, tam mám väčšinou super pocity. Tí ľudia, čo tam učia, to majú fakt v krvi. Nie je to tak, že by to len odriekali z knižky, vidno, že žijú pre to umenie a pre ten nástroj. Naozaj sa snažia odovzdať to, čo vedia, a majú obrovskú trpezlivosť. Človek má pocit, že na tebe im naozaj záleží, že ťa chcú posunúť dopredu. A tie možnosti vystupovať, zapájať sa do rôznych projektov, to je na nezaplatenie. Naozaj nás hádzali do vody, ale s pomocnou rukou, čo je super, lebo tak sa človek naučí najviac. Videla som, ako sa tam formujú naozaj šikovní mladí umelci a tešila som sa, že som toho súčasťou. Ale potom sú tu aj tie, povedzme, vedľajšie predmety. Rozumiem, že to musíme mať, ale tam to už bolo občas fakt peklo. Mám pocit, že niektorí učitelia už boli takí vyhorení, alebo ich to jednoducho nebavilo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skrátka len memorovanie a púšťanie nudných prezentácií. Niekedy sa mi zdalo, že sme si tie hodiny len tak odsedeli, lebo nebolo nič, čo by nás donútilo sa zapojiť alebo sa nad tým zamyslieť. A to je škoda, lebo aj z dejepisu sa dá spraviť zaujímavá hodina, keď sa chce. S vybavením to je tiež také všelijaké. Niektoré triedy sú super, moderne vyzerajú, ale potom sú aj také, kde sa človek cíti, akoby sa vrátil v čase. A napríklad niektoré nástroje by si už zaslúžili buď repas, alebo proste nové. Človek by čakal, že v takejto škole, kde je umenie na prvom mieste, bude všetko tip-top, ale nie vždy to tak je. Aj keď teda na druhej strane, to zase učí, že si máme poradiť s tým, čo máme. Čo sa týka tej atmosféry, tak tam je to také zvláštne. Na jednej strane je tam taká kreatívna bublina, kde sa všetci poznáme, sme taká malá rodina a podporujeme sa. Ale potom je tam aj obrovský tlak. Stále musíte byť najlepší, stále trénovať, stále sa posúvať. A ak sa vám niečo nepodarí, človek sa hneď cíti zle, lebo vie, že sa od neho očakáva perfektnosť. Nie je to pre každého, musíte mať fakt hrubú kožu a veľa vnútornej motivácie, aby ste to zvládli. Mám pocit, že občas sa tam zabúda na to, že sme stále len študenti a niekedy potrebujeme aj trochu oddychu od toho tlaku. Administratívne veci tiež občas trochu drhli. Niekedy sa mi zdalo, že sa informácie dostávajú k študentom trochu neskoro alebo nejasne. Človek musel často behať hore-dole a zisťovať si veci sám, čo pri tom všetkom učení a cvičení vie byť dosť frustrujúce. Ale to je asi všade, kde je veľa ľudí pohromade, nie? Celkovo mám pocit, že táto škola je naozaj pre tých, ktorí vedia, čo chcú, a sú ochotní pre to spraviť maximum. Dáva skvelé základy, ak sa človek chce venovať hudbe profesionálne a vie si nájsť cestu k tým správnym ľuďom. Tie hlavné predmety a ten osobný prístup pri nich sú naozaj to, čo to celé drží pohromade a robí z toho zmysluplnú skúsenosť. Ale zase na tie ostatné veci treba mať nervy a proste ich nejako prežiť.

   Pridať reakciu