Meno: Jazyková škola ako súčasť Strednej priemyslnej školy technickej
Adresa: Komenského 1, Trnava, 91745
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: –
V Trnave poskytuje jazykové vzdelávanie zamerané na rozvoj komunikačných schopností a prehlbovanie gramatických vedomostí v cudzích jazykoch. Cieľom je pomôcť deťom vylepšiť si svoje jazykové znalosti pre školské účely, ako aj pre praktické využitie v každodennom živote. Výučba prebieha v menších skupinách s dôrazom na všetky štyri jazykové zručnosti: počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. Lektori sa snažia prispôsobiť metódy veku a pokročilosti študentov, pričom využívajú moderné učebné materiály a interaktívne cvičenia. Kurzy sú ponúkané pod názvom Jazyková škola, ktorá je súčasťou Strednej priemyselnej školy technickej na Komenského ulici číslo 1 v Trnave. Ponúka kurzy anglického a nemeckého jazyka, prípadne ďalších podľa aktuálneho záujmu, rozdelené do úrovní od začiatočníkov po mierne pokročilých. Vyučujúci sú kvalifikovaní pedagógovia s pedagogickou praxou. Kurzy sa konajú v priestoroch školy, ktoré sú štandardne vybavené pre výučbu. Jazyková škola nie je úplne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 710275129
- Eduid: 100018795
- Orientačný počet žiakov: 26
- Školu nájdete v meste alebo obci Trnava, okres/obvod Trnava, Trnavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď som hľadala pre dcéru jazykovku v Trnave, táto na SPŠ technickej na Komenského mi prišla ako taká seriózna voľba. Predsa len, nie je to nejaký kurz v suteréne, ale má to za sebou meno veľkej školy, čo mi dávalo pocit akejsi záruky. A musím povedať, že v niečom sa to potvrdilo a v niečom zase nie. Celkovo z toho mám také zmiešané pocity. Na jednej strane to bolo naozaj fajn. Dcéra si pochvaľovala, že niektoré hodiny boli super, že to nebolo len o tom, že by do nich hustili gramatiku z kníh. Videla som, že sa naozaj tešila. Rozprávali sa, robili nejaké menšie projekty, občas si niečo pozreli, ale tak, že to malo zmysel a museli nad tým rozmýšľať. Nebolo to len o tom, že by im pustili film, aby zabili čas. Cítila som, že sa naozaj posunula, hlavne v tom, že sa prestala báť rozprávať, čo bol pre mňa hlavný cieľ. Aj čo sa týka prípravy na nejaké certifikáty alebo na maturitu, tam mám pocit, že sú naozaj dobrí a vedia, čo robia. Potom ale boli aj hodiny, z ktorých chodila domov otrávená. Vraj len sedeli, mechanicky vypĺňali cvičenia a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Proste taká tá stará škola, ktorá možno niekoho naučí pravidlá, ale jazyk ho žiť nenaučí. Človek si asi musí vybrať, alebo skôr mať naozaj šťastie, na koho natrafí. Zdá sa mi, že sú tam obrovské rozdiely medzi tým, ako kto učí. Trochu som mala tiež pocit, že keď som niečo potrebovala riešiť, trvalo to dlhšie, asi lebo je to celé súčasť veľkého kolosu a veci idú takou oficiálnejšou cestou. Nie je to možno tá najmodernejšia jazykovka s farebnými sedačkami a kaviarňou, cítiť z toho takú tú štátnu školu, ale svoju prácu si v konečnom dôsledku spraví. Asi naozaj záleží, čo presne človek hľadá a akého lektora chytí.