Hotelová akadémia Otta Brucknera Dr. Alexandra 29A, Kežmarok

⭐ Vložené recenzie

1. Rozhodovala som sa celkom dlho, kam po základke pôjdem, a táto hotelovka v Kežmarku, Hotelová akadémia Otta Brucknera Dr. Alexandra, mi prišla ako celkom fajn voľba. Mám pocit, že som tu za tie roky zažila všeličo a celkovo mám z toho taký… no, mám z toho proste pocit, že niektoré veci sú tu fakt super a iné by zas chceli nejaké vylepšenie. Asi najviac ma bavilo a aj najviac mi dalo praktické vyučovanie. Nie je to len tak, že ti teoreticky niečo povedia a hotovo. Naozaj sme si mohli vyskúšať všetko – od varenia v školskej kuchyni, kde to občas vyzeralo ako po menšom výbuchu, ale aspoň sme sa niečo naučili a aj nasmiali, až po obsluhu v školskej reštaurácii. Páčilo sa mi, že nás občas poslali aj na prax mimo školy. Takže človek vidí aj iné prostredie, stretne sa s inými ľuďmi a trošku si oťuká, ako to funguje vo veľkých hoteloch alebo reštauráciách. To bolo super a cítila som, že sa fakt posúvam a získavam skúsenosti, ktoré sa mi budú hodiť. Na druhej strane, niektoré teoretické hodiny boli pre mňa naozaj peklo. Mám pocit, že polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taká… monotónnosť. Niekedy mi to prišlo, že učitelia idú len podľa plánu a je im celkom jedno, či to niekto chápe, alebo nie. Predmety ako ekonomika alebo účtovníctvo, to bol pre mňa čistý boj a aj keď viem, že sú dôležité, spôsob, akým sa učili, mi proste nesadol. Chýbala mi tam taká iskra, že by ma to vtiahlo a bavilo. Páči sa mi ale, že škola nie je taká obrovská, že by si sa v nej stratila. Cítiš sa tam tak nejako… domácky? S niektorými spolužiakmi som si super sadla a aj s niektorými učiteľmi sa dalo normálne porozprávať, nielen o škole, ale aj o živote. To mi prišlo fajn, že nie je všetko len o bifľovaní a skúšaní. Ale občas som mala pocit, že sú tu pravidlá, ktoré nedávajú zmysel, alebo sa veci menia z minúty na minútu. Alebo že sa niektoré veci riešia takým prístupom, že človek má chuť len prevrátiť očami. Nechcem to nejako zovšeobecňovať, ale proste niekedy som mala pocit, že sa niekto rozhoduje nad hlavami všetkých a hotovo. Tiež mi občas chýbala lepšia komunikácia, hlavne keď šlo o nejaké zmeny alebo akcie. Niekedy sa človek dozvedel veci na poslednú chvíľu, čo bolo dosť otravné, keď si musela narýchlo meniť plány. Aj keď som spomínala prax, občas by sa zišlo, keby bolo vybavenie v niektorých učebniach alebo dielňach trochu novšie. Nie je to nič strašné, ale niekedy som si hovorila, že by to už chcelo nejakú modernizáciu, aby sme pracovali s tým, čo sa používa aj vonku. Celkom fajn je ale, že aj po škole by si si mala nájsť prácu, ak chceš ísť hneď do praxe, alebo ak chceš ďalej študovať, tak ten rozhľad, čo ti dá, nie je zlý.

   Pridať reakciu