Hotelová akadémia Čs. brigády 1804, Liptovský Mikuláš

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, ak mám povedať niečo o tej našej Hotelovke v Liptovskom Mikuláši, úprimne, je to také… všelijaké. Keď som si podávala prihlášku, mala som fakt veľké očakávania, lebo veď Hotelovka, to znie super, nie? Že budem cestovať, spoznávať ľudí, robiť v hoteloch, variť, proste paráda. A vieš čo? V niektorých veciach to aj fakt splnilo očakávania. Hlavne čo sa týka praxe. To je fakt ich silná stránka. Žiadne, že by sme len sedeli v škole a pozerali do kníh. Mohli sme ísť na prax do fakt dobrých hotelov, aj v zahraničí, ak si sa snažila. Tam som sa fakt veľa naučila, nie len také teórie, ale ako to funguje v reále. To bolo super, lebo som mala pocit, že robím niečo, čo má zmysel. Ale potom, no, potom boli aj tie dni, kedy mi prišlo, že to je skôr o prežívaní. Hlavne na niektorých teoretických predmetoch. Mám pocit, že niektorí učitelia sa proste držali starých metód, diktovali nám veci z učebníc a my sme si len prepisovali. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo veď načo si to budeme písať, keď je to všetko na internete, nie? Niekedy to bolo fakt frustrujúce, lebo som chcela, aby nás niečo naučili aj inak, zaujímavejšie. Na druhej strane, čo sa týka vybavenia, tak to bolo celkom fajn. Kuchyne boli myslím dosť moderné, žiadne staré šporáky, na ktorých by sa nedalo variť. A fakt sme mali aj rôzne súťaže alebo akcie, kde sme si mohli vyskúšať, čo vieme. To ma bavilo, lebo tam som videla, že to, čo sa učíme, má aj nejaké reálne využitie a že môžeme byť v tom dobré. Lenže, niekedy som mala pocit, že celá atmosféra bola taká… zvláštna. Akoby si vedenie a niektorí učitelia mysleli, že sme ešte deti z deviatky. Také tie prísne pravidlá, ktoré mi prišli trošku prehnané, a niekedy aj komunikácia bola taká, že sme mali pocit, že náš názor nikoho nezaujíma. Že proste máme držať hubu a krok. To bolo dosť na nervy, lebo sme chceli, aby nás brali vážne, už sme neboli malé deti. Sama neviem, ako veľmi nás to pripravilo na vysokú, lebo ja som skôr chcela ísť hneď do praxe. Ale tak kamaráti, čo šli ďalej, hovorili, že v niečom to bol dobrý základ, v niečom zas mali pocit, že museli dobiehať. Ale to je asi všade, nie? Takže áno, má to svoje plusy aj mínusy. Ja som si z toho zobrala hlavne tie skúsenosti z praxe, to mi dalo fakt najviac. Ale keby som mala ísť znova, asi by som si dobre rozmyslela, či chcem prežiť aj tie teoretické nudy a občasné frustrácie. No čo ti poviem, taká je škola.

   Pridať reakciu