Meno: Gymnázium sv. Vincenta de Paul ako organizačná zložka Katolíckej spojenej školy sv. Vincenta de Paul
Adresa: Saratovská 87, Levice, 93405
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://gsv.sk
Vzdelávacia inštitúcia v Leviciach sa zameriava na komplexný rozvoj študentov s dôrazom na kresťanské hodnoty a formovanie osobnosti v duchu evanjeliového posolstva. Ponúka stredoškolské vzdelávanie s cieľom pripraviť mladých ľudí na vysokoškolské štúdium a aktívne zapojenie sa do spoločnosti. Študenti získavajú všeobecné akademické vedomosti a rozvíjajú kľúčové kompetencie v širokom spektre predmetov. K tradičným disciplínam ako slovenský jazyk a literatúra, cudzie jazyky, matematika, fyzika, chémia, biológia, geografia, dejepis a občianska náuka sa pridáva aj náboženská výchova, ktorá integruje etické a morálne princípy do vyučovacieho procesu. Pedagogický prístup podporuje kritické myslenie, samostatné štúdium a rozvoj komunikačných zručností, pričom využíva moderné didaktické metódy a technológie. Škola sa usiluje vytvárať podnetné a podporné prostredie, kde majú študenti možnosť zapojiť sa do mimoškolských aktivít, projektov a súťaží, ktoré dopĺňajú formálne vzdelávanie a podnecujú ich individuálne talenty a záujmy. Toto všetko realizuje Gymnázium sv. Vincenta de Paul, ktoré funguje ako organizačná zložka Katolíckej spojenej školy sv. Vincenta de Paul Saratovská 87. Inštitúcia je plne organizovanou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710262019
- Eduid: 100005530
- Orientačný počet žiakov: 96
- Školu nájdete v meste alebo obci Levice, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak rozmýšľam, čo by som tak povedala o tom gymku v Leviciach, na Saratovskej, o tom svätom Vincentovi. Vieš, je to také zvláštne miesto, mám naň všelijaké spomienky, ale celkovo, keď sa obzriem dozadu, tak mi to príde celkom fajn. Prvé, čo mi napadne, je asi tá atmosféra. Predsa len, je to cirkevná škola, takže tam je cítiť taká iná energia ako na bežnej štátnej. Bolo to tak, že sa tam snažili okrem vedomostí pestovať aj nejaké hodnoty, čo je podľa mňa super. Človek sa tam cítil tak nejako, proste inak, taká akoby bublina, kde sa fakt dbalo na správanie a úctu. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí tí, čo by sa pre teba roztrhali a vidíš na nich, že milujú svoj predmet. Tých som si pamätala dlho, lebo dokázali aj tú najväčšiu nudu podať tak, že človek aspoň na chvíľu spozornel. A na vysokú ma to celkom dobre pripravilo, aspoň mám taký pocit, že som mala dobré základy a nebola som stratená hneď v prvom semestri. Na druhej strane, to zas nebolo vždy ružové, samozrejme. Niekedy som mala pocit, že je to tam až moc prísne. Človek sa bál spraviť aj maličkosť, aby nebol hneď na koberčeku. A niektoré hodiny, no jasné, boli peklo. Polovica triedy sa len nudila a čakala na zvonenie, lebo aj keď sa ten učiteľ snažil, tak to proste nešlo. Akoby sa tam občas išlo podľa starých zošitov a chcelo by to trošku viac života, interaktivity, aby sme sa len nebiflili definície, ale aj pochopili, načo nám to vlastne je. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo trochu viac moderného prístupu. A s tým musím povedať, že s mimoškolskými aktivitami nemám nejakú osobnú skúsenosť, ale počula som, že občas sa niečo zaujímavé dialo, ale zase nič prevratné, čo by ma úplne uchvátilo. Proste taký štandard. Budova ako taká, klasika, staršia, ale myslím, že sa o ňu snažili starať, ako sa len dalo. Nebola to žiadna moderná high-tech škola, ale ani žiadna ruina. Proste účel splnila. Celkovo, keď sa pozriem späť, som vďačná za tie roky tam. Naučila som sa nielen veci do školy, ale aj nejaké tie morálne princípy, aj keď priznávam, že niekedy to bolo fakt drina a bola som rada, keď som utekala domov.