Gymnázium sv. Moniky Tarasa Ševčenka 1, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa konečne odhodlala napísať o mojich skúsenostiach z Gymnázium sv. Moniky Tarasa Ševčenka v Prešove, lebo mám pocit, že by to mohlo niekomu pomôcť. Bola som tam pár rokov a môžem povedať, že to bolo také… všelijaké. Niektoré veci boli super, iné zas naozaj dosť náročné. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá komunita, čo tam vznikla. Teda aspoň v našej triede a vo všeobecnosti medzi rovesníkmi. Mala som pocit, že sa tam držíme spolu a keď bolo treba, vedeli sme si pomôcť. Také to, keď sa necítiš úplne sama, aj keď ti občas bolo do plaču z nejakej písomky. A niektorí profesori boli fakt úžasní. Myslím, že každý mal aspoň jedného alebo dvoch, ku ktorým sa naozaj tešil na hodiny. Dokázali to podať tak zaujímavo, že človek ani nevedel, že sa vlastne učí. A vidno, že ich to bavilo, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo len niečo prečítali z knihy a čakal, že to pochopíme. S takýmito pedagógmi to bola radosť chodiť do školy, naozaj som sa tam naučila veľa vecí, ktoré sa mi potom hodili na vysokej. Teda hlavne z humanitných predmetov mi to dalo dobrý základ. Na druhej strane, bolo tam aj dosť vecí, ktoré mi liezli na nervy. Celkovo mi to prišlo dosť prísne. Niekedy až prehnane, mám pocit. Akoby sme stále museli chodiť v nejakých šablónach a veľa vecí nebolo dovolených, hoci inde to bolo v pohode. A nie všetci učitelia boli takí super, ako som spomínala. Bohužiaľ, párkrát sa stalo, že som na hodine trpela. Proste, celá polovica triedy sa nudila a len sme čakali na zvonenie, lebo to bolo úplné peklo. Nikto sa nevedel sústrediť, keď nám to bolo podávané takým nezáživným spôsobom. Niekedy mi to prišlo, že sa tam riešia veci, ktoré by už na gymnáziu naozaj nemuseli byť problém, a namiesto toho sa málo venovali veciam, ktoré nás reálne posúvali ďalej. S priestormi školy to bolo tiež také… no, povedzme, že by sa dalo investovať aj do modernizácie. Nemám s tým osobnú skúsenosť, ale počula som, že niektoré učebne sú fakt dosť staré a neprispôsobené dnešnej dobe. Čiže vybavenie by sa dalo určite zlepšiť. Celkovo je to taká škola, kde sa človek musí snažiť nájsť si to svoje, lebo inak je dosť možné, že bude celý čas len nespokojný. Niekedy sa mi zdalo, že sú tam také tie staré zvyky, ktoré už dnes naozaj nemajú miesto, a to mi dosť prekážalo. Ale zase, ak si niekto hľadá školu s nejakými hodnotami a pocitom spolupatričnosti, tak to tam asi nájde. Len treba rátať s tým, že niekedy to bude chcieť pevnú vôľu a trpezlivosť.

   Pridať reakciu