Gymnázium sv. Františka z Assisi J. M. Hurbana 44, Žilina

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som rozmýšľala, kam pôjdem na strednú, alebo kam dám svoju dcéru, Gymnázium sv. Františka z Assisi v Žiline, Hurbana, bolo pre mňa taká jasná voľba. Už len podľa mena som mala pocit, že to bude škola s nejakou tradíciou a hlavne, že to tam nebude len o známkach. Hneď od začiatku ma chytila tá atmosféra, že tam naozaj ide o niečo viac ako len o bifľovanie, a to mi je veľmi sympatické. Človek sa tam necítil ako na nejakom úrade, ale skôr ako súčasť niečoho väčšieho. Čo sa týka ľudí, teda spolužiakov, tak to bolo super. Asi je to aj tým, že je to katolícke gymnázium, ale naozaj som tam stretla veľa fajn ľudí, s ktorými si človek vie pokecať, aj keď ide do tuhého a potrebuje pomôcť. Majú dosť veľa krúžkov a aktivít, čo je fajn, lebo sa človek nenudí len učením. Či už to boli nejaké charitatívne akcie, alebo športové turnaje, vždy bolo čo robiť. Tie duchovné hodnoty, to je cítiť. Niekto to berie, iný menej, ale je to tam a myslím si, že to formuje ľudí takým lepším smerom, minimálne čo sa týka správania a rešpektu. Učenie – no, to je kapitola sama o sebe, ako všade. Ale celkovo som bola spokojná. Väčšina učiteľov sa naozaj snažila, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo len diktovali poznámky. Skôr som mala pocit, že nás chcú naozaj niečo naučiť a pripraviť. Na vysokú školu nás pripravili naozaj dobre, aj keď niektoré veci boli dosť náročné a vyžadovali si veľa času doma. Majú aj celkom fajn vybavenie, laboratóriá alebo počítače sa zvyknú aktualizovať, čo je dnes už úplný základ, aby sa s tým dalo pracovať. Ale samozrejme, nie je všetko ružové, ako to už býva. Niekedy som mala pocit, že niektoré metódy sú už dosť prekonané. Že sa ide skôr podľa starej školy a chýba mi tam viac diskusie alebo takých projektov, kde by sme si veci skúšali sami. A občas sú pravidlá naozaj dosť prísne, čo je pre niekoho fajn, pre iného to môže byť až otravné. Niekedy sa mi to zdalo až prehnané, ale viem, že to je proste filozofia školy a s tým asi treba počítať. V niektorých predmetoch, to si priznám, som sa dosť nudila. Že proste polovica triedy čakala na zvonenie a učiteľ si šiel svoje, bez ohľadu na to, či nás to zaujímalo. Tlak na známky tam je cítiť, čo je pochopiteľné, ale niekedy to vie byť dosť frustrujúce, keď máš pocit, že sa učenie mení na preteky. Čo sa týka širších možností, napríklad výberu krúžkov alebo nejakých špecifických zameraní, tam by som možno uvítala väčšiu rozmanitosť. Sústreďujú sa na tie tradičné veci a občas mi tam chýbala nejaká extra inovatívna ponuka, aj keď sa snažia. Mám pocit, že občas sa držíme zubami-nechtami starých zvyklostí, aj keď by možno pomohla trošku otvorenosť voči novým veciam, ale to je asi taká všeobecná vec na väčšine škôl. S tými zahraničnými praxami alebo výmennými pobytmi som nemala osobnú skúsenosť, ale čo som počula, tak sa snažia, aj keď to nie je asi také bežné ako na iných gymnázkach. Ale aj napriek týmto veciam si myslím, že ma Gymnázium sv. Františka z Assisi veľa naučilo, nielen vedomostí, ale aj tak do života. Bola to proste taká moja etapa, ktorá ma formovala a dala mi základ do budúcna. Pamätám si na to väčšinou v dobrom a určite by som to obdobie nechcela meniť.

   Pridať reakciu