Gymnázium sv. Edity Steinovej Charkovská 1, Košice

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som si povedala, že by bolo fajn napísať pár riadkov o gymnáziu sv. Edity Steinovej na Charkovskej v Košiciach. Predsa len, strávila som tam nejaký čas a mám na to svoje spomienky a názory, takže pre niekoho, kto váha, to môže byť možno užitočné. Keď si spomeniem na tú školu, tak mám pocit, že tam vládla taká celkom príjemná atmosféra, taká skoro rodinná. Človek sa tam necítil ako len jedno číslo z davu, čo je fajn, hlavne keď prídeš z menšej základky. Väčšina učiteľov sa mi zdala, že im naozaj záležalo na tom, aby sme niečo pochopili a niečo si z ich predmetu odniesli. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Skôr sa snažili, aj keď občas to bolo dosť náročné na pochopenie niektorých vecí. Mám pocit, že sa tam kládol dôraz na hodnoty, a to sa mi páčilo, lebo to nebolo len o bifľovaní, ale aj o tom, ako sa správať a myslieť. Pre niekoho je možno dôležité aj to duchovné zameranie, a tam to bolo cítiť. Nebolo to nejak násilné, skôr to len tak dopĺňalo celkovú atmosféru, ak to človek vnímal. A čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tam sa dalo zapojiť do kadečoho, od krúžkov až po rôzne akcie. To bolo super, že nebola len škola, ale aj niečo navyše, kde sa dalo stretnúť s inými ľuďmi a trocha vypnúť. Ale zase, na druhej strane, občas mi prišli tie pravidlá strašne prísne. Niekedy som mala pocit, že sa tam riešili veci, ktoré boli pre nás, pubertiakov, úplné malichernosti, a pritom dôležitejšie veci sa akosi strácali v pozadí. Proste, ten systém bol občas dosť zväzujúci a niekedy som si pripadala ako v nejakom väzení. A nie všetci učitelia boli takí, že by dokázali strhnúť celú triedu. Občas sa stalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo výklad bol dosť… taký suchý, bez života. Niekedy by som ocenila viac interaktivity, viac diskusie, ale s tým nemám osobnú skúsenosť všade. Niekedy bol dosť tlak na výkon, hlavne pred maturitou, ale to je asi všade. Alebo mám pocit, že niektoré predmety boli naozaj peklo, lebo sa učilo len bifľovaním a vôbec som nevidela zmysel v tom, čo sa memorujeme. Možno by sa dalo viac zamerať na praktické veci, na prepojenie s reálnym svetom. No a občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a nami študentmi, alebo aj s rodičmi, mohla byť lepšia, transparentnejšia. Ale celkovo, tie roky tam boli také, že mi dali aj veľa, aj ma občas potrápili. Je to proste skúsenosť, ktorá si ma formovala, či už v dobrom, alebo v tom, čo som sa musela naučiť prekonať.

   Pridať reakciu