Gymnázium Školská 26, Vráble

⭐ Vložené recenzie

1. Už je to nejaký čas, čo som chodila na gymnázium na Školská vo Vrábľoch a musím priznať, že spomienky sú také… no, povedzme, že rôznorodé. Pamätám si, ako sme tam prišli s veľkými očakávaniami, že to bude taká prípravka na vysokú školu, a v podstate to tak aj bolo. Mám pocit, že naozaj nás celkom dobre pripravili, aspoň čo sa týka vedomostí. Na maturitách sme nemali nejaký extra problém a aj s prijímačkami som si potom poradila celkom v pohode. To je asi také najväčšie plus, čo mi napadne, že nás proste fakt naučili, čo bolo treba. Páčilo sa mi aj to, že niektorí učitelia boli fakt zapálení pre svoju prácu. Niekedy som mala pocit, že to pre nich nebola len robota, ale že ich to aj baví a chcú nám to odovzdať. Nehovorím, že to bolo vždy a u všetkých, ale nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Vedeli nás zaujať, aj keď občas to bolo skôr o tom, že si každý musel nájsť to svoje. Mali sme aj nejaké príležitosti pozrieť sa do firiem v okolí, čo bola celkom fajn skúsenosť, aj keď nie vždy sa mi zdalo, že by to nejako extrémne súviselo s tým, čo sme sa učili v škole. Na druhej strane, niekedy som mala pocit, že systém bol taký trošku staromódny. Občas sa mi zdalo, že namiesto diskusie a kreatívneho myslenia sa skôr tlačilo na bifľovanie. Pamätám si hodiny, kde polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo proste len o tom, prepísať si niečo z tabule alebo z učebnice. To bola občas fakt nuda na umretie a motivácia ísť do školy bola vtedy nulová. Aj ten tlak na výkony bol dosť cítiť. Niekedy som si pripadala, akoby sme boli len také čísla, ktoré musia splniť nejaké kvóty. Chápem, že je to gymnázium a má to byť náročné, ale myslím, že sa dalo aj inak. Niekedy mi chýbal taký ten osobný prístup, že by niekto pochopil, že každý z nás je iný a potrebuje možno trošku inú podporu. Zdá sa mi, že komunikácia medzi žiakmi a vedením, alebo aj medzi učiteľmi a žiakmi, mohla byť občas lepšia. Že by sa proste viac počúvalo aj to, čo máme my na srdci. Čo sa týka samotných priestorov, tak mi to prišlo tak, že sa to snažili udržiavať, ako sa len dalo. Nebola to žiadna moderná high-tech škola, ale zase ani žiadne peklo, dalo sa to. Športové aktivity a nejaké krúžky tam síce boli, ale ja osobne som sa v tom nejak extra nenašla, aj keď viem, že niektorým kamoškám sa to celkom páčilo a boli z toho nadšené. Celkovo to boli roky, ktoré ma síce posunuli ďalej vo vedomostiach, ale občas som si hovorila, že by to chcelo trošku viac života a menej drilu. Ale tak čo už, človek prežije všeličo a teraz na to spomínam s takým… no, proste spomínam. Je to za mnou.

   Pridať reakciu