Meno: Gymnázium Martina Kukučína
Adresa: Vl. Clementisa 1166/21, Revúca, 05001
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Škola poskytuje všeobecné stredoškolské vzdelanie pre žiakov z regiónu Revúca a okolia, zamerané na rozvoj akademických zručností a kritického myslenia. Ponúka štvorročné aj osemročné štúdium, pričom vzdelávací program zahŕňa rozšírenú výučbu cudzích jazykov, prírodovedných predmetov ako matematika, fyzika, chémia a biológia, ako aj humanitných vied. Žiaci sa učia prostredníctvom moderných pedagogických metód, ktoré zahŕňajú projektové vyučovanie, prácu s digitálnymi technológiami a podporu samostatného bádania. Dôraz sa kladie aj na praktickú aplikáciu poznatkov v špeciálne vybavených laboratóriách. Škola disponuje odbornými učebňami pre informatiku, fyziku, chémiu a biológiu, knižnicou s možnosťou štúdia a telocvičňou. Mimoškolské aktivity zahŕňajú účasť v predmetových olympiádach, športových súťažiach a zapájanie sa do rôznych krúžkov, čím sa rozširujú vedomosti a zručnosti študentov nad rámec štandardného učebného plánu. Zameriava sa na komplexnú prípravu študentov pre vysokoškolské štúdium a aktívne zapojenie do spoločnosti. Ide o Gymnázium Martina Kukučína, ktoré sídli na ulici Vl. Clementisa 1166/21 v Revúcej. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000161136
- Eduid: 100010329
- Orientačný počet žiakov: 84
- Školu nájdete v meste alebo obci Revúca, okres/obvod Revúca, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, ak mám povedať úprimne, ako som to tam prežila, keď som chodila na Gymnázium Martina Kukučína v Revúcej, tak to je taká celkom dlhá kapitola. Ono to nie je také jednoduché, že by sa dalo povedať len bolo to super alebo bolo to hrozné. Skôr by som povedala, že to bolo také… všelijaké. Ale tak poďme pekne po poriadku, nech mám priestor na všetko, čo mi tam ostalo v pamäti. Pamätám si, že prvé ročníky boli dosť také, že som si zvykala, ale postupne som si našla svoje miesto. Čo sa týka učenia, tak mám pocit, že hlavne v tých predmetoch, kde sa ide na hĺbku, ako napríklad matika alebo fyzika, tam to bolo naozaj dosť intenzívne a človek sa musel snažiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr naopak. Niekedy mi prišlo, že učitelia naozaj chcú, aby sme niečo vedeli a potrápili sa s tým. Vďaka tomu, keď som potom išla na prijímačky na vysokú, cítila som sa celkom pripravená, že viem, čo môžem čakať a nebola som úplne stratená. To je určite veľké plus, hlavne ak má niekto ambície študovať ďalej. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niektoré predmety boli dosť… fádne. Vieš, taká tá klasika, že si učiteľ odriekne svoje, prípadne nám diktoval z knižky, a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To bolo občas dosť demotivujúce, lebo som vedela, že to by sa dalo učiť aj inak, možno viac prakticky alebo s nejakými diskusiami, čo by ma aj zaujímalo. Niekedy som si hovorila, že prečo musíme sedieť štyridsaťpäť minút a len počúvať, keď by sa to dalo aj oveľa živšie. A občas mi tiež prišlo, že komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť lepšia, aspoň mojej mamke sa tak zdalo, že občas sa k nej informácie dostávali trochu oneskorene. Páčilo sa mi ale, že škola sa snažila, aby sme mali aj iné aktivity. Boli tam nejaké krúžky, športové akcie, a pamätám si aj na nejaké projekty, kde sme sa mohli zapojiť a vycestovať, čo bola super skúsenosť. To mi naozaj rozšírilo obzory a spoznala som nových ľudí aj z iných krajín. Aj triedy sme mali tak celkom fajn, väčšinou menšie, takže sme sa poznali a cítila som sa tam tak nejak… domácky. Samozrejme, boli aj nejaké konflikty, ako v každej skupine ľudí, ale v zásade to bolo také príjemné prostredie. Celkovo je to taká škola, kde sa človek asi musí trochu prispôsobiť, ale ak vieš, čo chceš a si ochotná sa učiť, tak ti to dá slušný základ do života.