Gymnázium M. R. Štefánika Športová 41, Nové Mesto nad Váhom

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, Gymnázium M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom, na Športovej ulici… keď som sem išla, mala som taký ten klasický pocit, že gympel je proste cesta k vysokej škole, bodka. A v podstate to aj tak je, s tým sa asi nedá hádať. Ak chce človek fakt dobrý základ na to, aby sa dostal na nejakú tú lepšiu vysokú, tak je to asi celkom fajn voľba. Mám pocit, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari a vidno, že ich ich predmet baví. Vedia ho podať tak, že to nie je len suchá teória, ale že človek pochopí aj súvislosti a prečo je to dôležité. Pamätám si, že v niektorých predmetoch to bolo fakt super, že som sa tešila na hodiny a že sme sa aj dosť nasmiali. Potom sú ale aj také tie veci, kde som si hovorila, že to je ako z nejakého starého filmu. Vieš, žiadna extra interakcia, len proste učiteľ rozpráva a my si píšeme poznámky. V niektorých triedach som mala pocit, že polovica ľudí len drieme alebo sa pozerá z okna a čaká na zvonenie. To ma dosť mrzelo, lebo potom človek stratí motiváciu. Niektorí učitelia mi prišli takí, že už ich to celé asi nebaví a proste si len odrobia svoje. S tým nemám osobnú skúsenosť všade, ale proste to tam občas cítiť. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tam je to celkom pestré. Dalo sa zapojiť do rôznych súťaží, olympiád, nejakých projektov. To je podľa mňa veľké plus, lebo to človeka posunie ďalej a spozná aj iných ľudí s podobnými záujmami. Aj nejaké výmenné pobyty sa tuším občas riešili, čo je tiež super skúsenosť. Ale zase na druhú stranu, budova už má svoje roky, to sa nedá poprieť. Niektoré triedy sú super, moderne vybavené, ale iné sú také, že by im už fakt prospela nejaká tá rekonštrukcia. Čo ti poviem, niekedy som mala pocit, že som v múzeu. Celkovo je to taká škola, kde sa človek asi musí trochu obrniť. Ak chceš uspieť, musíš byť dosť samostatný a vedieť si zobrať to, čo potrebuješ. Sú tam príležitosti, ale nikto ti to nebude strkať pod nos. Občas som mala pocit, že ten tlak na výkony bol dosť veľký, hlavne pred maturitou. Stres bol vtedy fakt cítiť vo vzduchu. Ale zase, asi to patrí k gymnaziálnemu životu, že? Niekedy mi chýbal taký ten osobný prístup, že by sa niekto fakt zaujímal o to, ako sa mi darí aj mimo známok. Skôr sa to bralo tak, že máš sa učiť, hotovo. Aj keď samozrejme, boli aj svetlé výnimky. V kantíne sa dalo zohnať niečo malé pod zub, ale žiadna extra kulinárska sláva to nebola. Skôr taká klasika, rožok, nejaká sladkosť. S komunikáciou školy s rodičmi som nemala nejaké extra problémy, ale počula som, že niekedy to vraj vie byť trošku zložitejšie. Predsa len, na takejto škole je dosť študentov, takže niekedy je to asi ťažké ustrážiť. Ale zas, keď som niečo potrebovala, tak sa vždy dalo dohodnúť. No a koniec koncov, vyletela som zo školy celkom dobre pripravená, to musím uznať. Len teda, nebolo to vždy ružové, občas to chcelo poriadne zaťať zuby.

   Pridať reakciu