Meno: Gymnázium ako organizačná zložka Spojenej školy sv. Jozefa
Adresa: Klčové 87, Nové Mesto nad Váhom, 91501
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://ssjozefnm.edupage.org/
Vzdelávacia inštitúcia sa zameriava na poskytovanie komplexného stredoškolského vzdelávania s dôrazom na rozvoj kritického myslenia, samostatnosti a zodpovednosti študentov. Poskytuje široké všeobecné akademické vedomosti a zručnosti v prírodovedných, humanitných a jazykových oblastiach, čím systematicky pripravuje študentov na ďalšie vysokoškolské štúdium. Výchovno-vzdelávací proces je obohatený o kresťanské hodnoty a etické princípy, ktoré prispievajú k formovaniu celkového charakteru študentov. Vyučovanie prebieha s podporou moderných didaktických metód a technológií, ktoré podnecujú aktívnu účasť a kreativitu, pričom sa kladie dôraz na individuálny prístup pre rozvoj potenciálu každého študenta. Táto inštitúcia, známa ako Gymnázium, je organizačnou zložkou Spojenej školy sv. Jozefa, ktorá sa nachádza na ulici Klčové 87 v Novom Meste nad Váhom. Škola disponuje štandardnými priestormi pre teoretické vyučovanie, odbornými učebňami, knižnicou a športovými zariadeniami, ktoré podporujú a dopĺňajú vzdelávacie aktivity. Pedagogický zbor tvoria kvalifikovaní učitelia, ktorí študentom pomáhajú prehlbovať ich vedomosti a rozvíjať kľúčové zručnosti. Ponúka aj možnosti zapojenia sa do rôznych krúžkov a mimoškolských aktivít, ktoré rozširujú obzory študentov a podporujú ich osobnostný rast. Ako stredná škola zabezpečuje Gymnázium úplné stredné všeobecné vzdelanie a je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 710221800
- Eduid: 100003699
- Orientačný počet žiakov: 73
- Školu nájdete v meste alebo obci Nové Mesto nad Váhom, okres/obvod Nové Mesto nad Váhom, Trenčínský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Takže, idem napísať pár riadkov o mojich skúsenostiach z Gymnázia Klčové v Novom Meste nad Váhom, kam som chodila a mám z toho taký… no, dosť silný mix pocitov. Pamätám si, že keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania, veď gymnázium, to je predsa nejaká úroveň. Na jednej strane musím povedať, že ma to celkom fajn pripravilo na výšku, hlavne z takých predmetov ako matematika alebo cudzie jazyky. Cítila som, že tam bol na to naozaj kladený dôraz a človek sa tam vedel posunúť, ak sa chcel učiť. A niektorí učitelia, tí boli úplné poklady. Mali taký ten zápal, vďaka ktorému ich hodiny neboli len o nudnom memorovaní, ale naozaj som sa tam tešila. Dokázali veci vysvetliť tak, že to dávalo zmysel a nebolo to len o tom, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas. Aj sme mali celkom dosť príležitostí zapájať sa do rôznych súťaží a olympiád, čo bolo super, lebo som si mohla vyskúšať veci aj mimo bežného učenia a spoznať nových ľudí s podobnými záujmami. Potom ale boli aj také dni a hodiny, kedy som mala pocit, že sedím v nejakom stroji času a vrátila som sa o tridsať rokov dozadu. Vtedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o diktovaní poznámok a bifľovaní sa naspamäť, bez toho, aby sme čokoľvek naozaj pochopili alebo si to vedeli prepojiť s reálnym svetom. Občas som mala pocit, že niektorí proste nevedeli, ako nás zaujať, alebo im to bolo jedno. A niekedy bol na nás vyvíjaný celkom veľký tlak, akoby jeden zlý test znamenal koniec sveta. Chýbalo mi tam občas viac takého ľudského prístupu, aby chápali, že máme aj iné záujmy a starosti, nielen školu. S vybavením to bolo tiež také všelijaké. Jasné, niektoré učebne boli už celkom pekne zrekonštruované a moderné, ale potom boli aj také, kde sa človek cítil, akoby sa tam zastavil čas. Zdá sa mi, že komunikácia medzi školou a nami študentmi, prípadne s rodičmi, mohla byť niekedy lepšia a otvorenejšia, aby sme vedeli, na čom sme a čo sa deje. Niekedy som mala pocit, že niektoré veci sa riešili tak, že sa nikto veľmi neprispôsoboval, a my sme sa museli len nejako prispôsobiť.