Meno: Gymnázium Juraja Szondyho s vyučovacím jazykom maďarským – Szondy György Gimnázium
Adresa: Mládežnícka 22, Šahy, 93601
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://szondygimi.edupage.org/
Poskytuje všeobecné stredoškolské vzdelanie s vyučovacím jazykom maďarským, zamerané na prípravu študentov na vysokoškolské štúdium a uplatnenie v rôznych odboroch. Študenti počas štvorročného študijného programu získavajú široké vedomosti v humanitných aj prírodovedných predmetoch, ako aj v oblasti jazykov, pričom sa kladie dôraz na rozvoj kritického myslenia, analytických schopností a samostatného štúdia. Vzdelávací proces zahŕňa tradičné metódy výučby doplnené o moderné prístupy, ktoré podporujú aktívne zapájanie sa študentov do učenia a riešenia problémov. Škola sa snaží rozvíjať komplexné osobnosti s dôrazom na vedomosti, kultúrne povedomie a občiansku zodpovednosť v rámci maďarskej komunity na Slovensku. Okrem povinných predmetov sú k dispozícii aj voliteľné semináre a krúžky, ktoré umožňujú študentom prehĺbiť svoje záujmy. K dispozícii sú štandardné učebne, odborné laboratóriá pre prírodné vedy a informatiku, ako aj knižnica a telocvičňa. Gymnázium Juraja Szondyho s vyučovacím jazykom maďarským – Szondy György Gimnázium, sídliace na Mládežníckej 22 v Šahách, aktívne organizuje kultúrne podujatia a súťaže, ktoré dopĺňajú akademický program. Inštitúcia je plne organizovanou strednou školou.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Maďarský
- Kód: 017050111
- Eduid: 100006714
- Orientačný počet žiakov: 74
- Školu nájdete v meste alebo obci Šahy, okres/obvod Levice, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Tak rozmýšľam, ako to tu bolo, keď som sem chodila… Gymnázium na Mládežníckej v Šahách, to je proste kapitola sama o sebe, a mám na to dosť jasný názor. Keď sa ma niekto spýta na túto školu, prvé, čo mi napadne, sú jazyky. Naozaj mám pocit, že toto tu vedia. Maďarčina aj slovenčina sa tu vyučovali na super úrovni, cítila som, že som fakt vybavená a rozumiem obom svetom, čo je podľa mňa na nezaplatenie, hlavne keď človek žije v takomto regióne. Nebolo to len také otrocké bifľovanie slovíčok, ale fakt sme sa učili aj gramatiku, aj to, ako sa s tými jazykmi hrať. A rovnako to platilo aj pri cudzích jazykoch, tam som mala tiež šťastie na učiteľov, ktorí nás vedeli fakt posúvať. Človek má potom pocit, že aj tie dni, keď sa mu nechce, dávajú zmysel, keď vidí, že sa v niečom zlepšuje. Na druhej strane, nie všetko bolo ružové. Mala som pocit, že niektoré predmety boli proste peklo. Niekedy sa mi zdalo, že niektorí učitelia to brali len ako povinnú jazdu, a bolo to cítiť. Polovica triedy sa vtedy nudila, len sme tak sedeli a čakali na zvonenie, lebo hodina prebiehala systémom, že si prečítame z knihy a hotovo. To potom dosť demotivuje a človek stratí záujem o predmet, ktorý by ho možno inak aj bavil. Tiež mi občas chýbalo nejaké moderné vybavenie, hlavne čo sa týka informatiky alebo fyziky. Počítače občas nestíhali, alebo v labákoch by sa zišla nejaká obnova. Nie je to nič hrozné, ale človek si všimne, že iné školy sú na tom lepšie, a to potom môže človeka trochu mrzieť. Ale zase, čo sa týka atmosféry, to bolo celkom fajn. Jasné, že boli aj dni pod psa, ale celkovo mi prišlo, že sa tu snažia vytvárať taký otvorený a priateľský prístup. Pamätám si na rôzne akcie a krúžky, tam si každý našiel svoje. Nebolo to len o učení, ale aj o tom, aby sme sa stretávali, robili niečo navyše a prejavili sa aj inak. Dosť často sme chodili aj na rôzne súťaže, alebo sa zapájali do projektov, a to bolo super. Že škola nebola len budova, kde sa musíme učiť, ale aj miesto, kde sa dalo stretnúť s kamarátmi a zažiť kopec srandy. Z tohto pohľadu si myslím, že mi to dalo dosť. Celkovo si myslím, že mi toto gymnázium dalo celkom fajn základy, myslím, že ma celkom dobre pripravilo na ďalšie štúdium. Aj keď to nebolo vždy jednoduché a človek si musel občas sám hľadať cestu, v konečnom dôsledku to neľutujem, že som tam bola.