Gymnázium Javorová 152/5, Rajec

⭐ Vložené recenzie

1. Keď si spomeniem na Gymnázium Javorová v Rajci, hneď mi hlavou prebehnú všetky tie štyri roky, čo som tam strávila. Bola to taká… jazda. Pamätám si, ako som sa na začiatku bála, či to vôbec zvládnem, ale nakoniec to dopadlo celkom fajn. Čo sa týka učenia, mám pocit, že nás na výšku pripravili fakt dobre. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr naopak. Dostali sme dosť zabrať, ale zase som cítila, že to má hlavu a pätu. Niektorí učitelia boli úplne super, vedeli nám veci vysvetliť tak, že to človek naozaj pochopil, a to aj tie zložitejšie témy. Často sa snažili robiť hodiny zaujímavo, aby sa nám to lepšie pamätalo a aj to občas fungovalo, aj keď som si s tým nemala osobnú skúsenosť, počula som, že niektorí si pochvaľovali napríklad aj rôzne projekty. Ale zas, nebudem klamať, boli aj chvíle, keď som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niekedy to bolo dosť o bifľovaní a tam mi chýbala nejaká kreativita alebo iný prístup. Zdá sa mi, že občas sa dosť tlačilo na pamäť, namiesto toho, aby nás učili premýšľať alebo sa púšťať do diskusie. A niektoré predmety boli pre mňa fakt peklo, lebo tam to bolo len o tom, kto sa naučí viac naspamäť a nie vždy som chápala, prečo sa to učím. Čo sa mi na škole páčilo, bola taká celkovo dobrá atmosféra medzi študentmi. Na Javorovej sme si vytvorili fakt super partiu, a to si pamätám dodnes. Boli aj nejaké krúžky alebo akcie, čo bolo fajn na odreagovanie. Aj keď som s tým nemala osobnú skúsenosť, počula som, že škola občas zorganizovala nejaké zaujímavé exkurzie alebo výmenné pobyty, čo je určite plus a pre niekoho to bola určite motivácia navyše. Ale zase, keď som si spomenula na niektoré triedy, tak to nebolo žiadne sci-fi. Niektoré priestory už mali to najlepšie za sebou a bolo by fajn, keby sa tam viac investovalo. Niekedy som mala pocit, že vybavenie by mohlo byť aj modernejšie, hlavne v niektorých odborných učebniach, aj keď zase chápem, že na všetko asi nie sú peniaze. Celkovo mám taký dojem, že škola dávala dobrý základ, ak si si vedela vziať, čo potrebovala. Ale zas, ak si potrebovala nejaký extra individuálny prístup alebo si sa trápila s niečím, nie vždy som mala pocit, že tam bola dostatočná podpora, alebo že by sa s tebou niekto extra zaoberal. Niekedy sa mi zdalo, že sme boli skôr len číslo v triede, než individuálny študent s vlastnými problémami a potrebami. No čo ti poviem, tie roky tam boli rôzne. Boli svetlé chvíle plné smiechu a učenia, ale aj také, keď som si hovorila, že už nech je po škole. Ale taký je asi život stredoškoláka, nie?

   Pridať reakciu