Gymnázium Janka Jesenského Radlinského, Bánovce nad Bebravou

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som sa rozhodla, že sa podelím o svoje pocity z gymnázia v Bánovciach. Predtým, ako som tam šla, som počula všeličo, ale chcela som si urobiť vlastný názor, samozrejme. Celkovo, keď sa pozriem späť na tie roky, mám z toho taký zvláštny pocit, ako keby to bola taká horská dráha. Na jednej strane si pamätám, že tam bolo celkom dosť fajn učiteľov, ktorí nás fakt vedeli vtiahnuť do látky. Mali sme predmety, kde to nebolo len o suchom preberaní učiva z knihy, ale robili sme rôzne projekty, boli sme na exkurziách, a tak. Napríklad, pamätám si na jednu mini firmu, čo sme viedli, a to bolo super, lebo sme si naozaj vyskúšali, ako to chodí. Takisto sa mi páčilo, že sa tam snažili organizovať aj rôzne krúžky alebo súťaže, takže nebolo to len o sedení v lavici. Zdá sa mi, že aj tie priestory boli celkom modernizované, aspoň čo sa týka niektorých učební, kde sme mali interaktívne tabule a tak, čo nebolo samozrejmosťou všade. Cítila som, že škola nás celkom slušne pripravila na vysokú školu, teda aspoň v tých predmetoch, na ktoré som sa chystala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale vždy tam bol nejaký plán a systém. Ale potom sú tu aj tie veci, ktoré ma trošku trápili alebo ma nebavili. Niekedy som mala pocit, že niektoré hodiny boli proste… nuda. Akože, vážne nuda. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že niekto niečo hovoril a my sme si to mali zapísať. Žiadna interakcia, žiadna diskusia, proste len také povinné odrecitovanie. A to sa dosť ťahalo. Občas som mala pocit, že niektorí pedagógovia sa snažili prispôsobiť, ale iní si išli svoje a tam sa len ťažko dalo nadchnúť. A priznám sa, že niekedy bolo dosť stresujúce, koľko sa od nás očakávalo. Mala som pocit, že sa tam občas išlo dosť na výkon a menej na to, aby sme si veci naozaj užili alebo aby sa nám do nich aj chcelo. Proste, občas tam bola taká atmosféra, že hlavne nech to máš hotové a správne, a menej, že či si to aj pochopila a či ťa to baví. To vedelo byť dosť demotivujúce. Celkovo si myslím, že komunikácia medzi študentmi a vedením, alebo aspoň s niektorými vyššie postavenými ľuďmi, mohla byť lepšia, občas sa mi zdalo, že sme sa len dozvedali o veciach, namiesto toho, aby sa nás niekto aj spýtal na názor. Takže áno, mám na to gymnázium všelijaké spomienky. Na niektoré obdobia a zážitky spomínam s úsmevom a na iné by som najradšej zabudla. Ale tak to asi býva, nie?

   Pridať reakciu