Gymnázium Jána Papánka Vazovova 6, Bratislava-Staré Mesto

⭐ Vložené recenzie

1. Vieš čo, tak Gymnázium Jána Papánka na Vazovovej v Bratislave-Staré Mesto, no, to je taká kapitola sama o sebe, že som si fakt dlho lámala hlavu, čo o tom napíšem. Keď sa ma niekto spýta, vždy poviem, že to bolo také… všelijaké. Ale začnem tými lepšími vecami, lebo veď aj tie tam určite boli, a nebolo ich málo. Pamätám si, že niektorí učitelia, hlavne teda slovenského jazyka a angličtiny, boli fakt super. Niežeby to bolo nejaké suché bifľovanie, ale skôr tak, že nám tie veci vedeli podať tak živo a zaujímavo, že ma to naozaj bavilo. Mám pocit, že vďaka nim som sa na maturitu vôbec nemusela nejako extra trápiť, lebo všetko, čo som potrebovala vedieť, sme prebrali fakt do hĺbky a aj s nejakým nadhľadom. A čo sa týka prijímačiek na výšku, tak na to nás pripravili fakt parádne, väčšina mojich spolužiakov sa dostala tam, kam chcela, čo je podľa mňa dosť veľké plus. Mám pocit, že škola sa snaží ponúkať aj niečo navyše, nielen to povinné učivo. Zdá sa mi, že mali celkom dosť krúžkov a možností, ako sa zapojiť do niečoho iného – napríklad pamätám si debaty, alebo tam boli aj nejaké robotické veci, či rôzne projekty. Nebolo to tak, že by to bola len škola a domov, ale dala sa tam nájsť aj iná zábava. Mala som z toho pocit, že ak sa niekto chcel snažiť a bol aktívny, tak tam na to dostal priestor. A lokalita je tiež fajn, veď je to v centre, takže sa tam človek ľahko dostane a aj po škole je kam ísť. Niektoré triedy boli celkom pekne zrekonštruované, čo bolo príjemné. Ale zase, vieš, nie všetko bolo ružové. Pamätám si, že boli aj predmety, kde to bolo fakt náročné vydržať. Akože, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi to prišlo také zastarané. Niekedy sa mi zdalo, že niektorí učitelia učili presne tak, ako pred tridsiatimi rokmi, a to potom bola v triede taká nuda, že polovica triedy driemala a čakala na zvonenie. Nemali sme vôbec pocit, že by nás to nejako chytilo alebo bavilo. Bolo to skôr o tom, kto sa dokáže najlepšie bifľovať, a to je podľa mňa škoda, lebo potenciál na zaujímavé hodiny tam určite bol. A občas som mala pocit, že tam chýbala taká tá ľudskosť, vieš? Keď mal niekto nejaké problémy, či už v škole, alebo v osobnom živote, zdalo sa mi, že nie vždy našiel pochopenie. Niekedy som si hovorila, že tam je až príliš veľký tlak na výkon a na známky, a to aj za cenu, že sa človek cíti zle. Nepamätám si konkrétne situácie, ale taký všeobecný dojem, že občas sa tam asi zabúdalo, že sme len mladí ľudia, čo si prechádzajú pubertou a všelijakými vecami. Komunikácia s rodičmi tiež niekedy nebola úplne ideálna, aspoň tak sa mi zdá, že sa občas sťažovali. Čo sa týka priestorov, tak ako som už spomínala, niektoré boli super, nové, ale zase inde to bolo také, že by sa zišla nejaká rekonštrukcia. Ale to je asi na väčšine škôl, že nie všade sa investuje rovnako. Celkovo je to taká škola, ktorá ťa dokáže poriadne pripraviť, ak sa chytíš tých správnych ľudí a predmetov. Ak máš šťastie na tých super učiteľov, tak to je paráda. Ale zase, ak sa dostaneš do kolotoča tej staršej školy, tak to môže byť občas fakt drina a nuda. Ja si tak spätne hovorím, že ma tam naučili veľa, ale zároveň to nebolo vždy prechádzka ružovou záhradou. Bolo to proste… gymnázium.

   Pridať reakciu