Gymnázium Jána Baltazára Magina Beňovského 358/100, Vrbové

⭐ Vložené recenzie

1. Priznám sa, keď som rozmýšľala kam na strednú, Gymnázium Jána Baltazára Magina vo Vrbovom bolo jednou z možností, a teraz s odstupom času môžem povedať, že to bola celkom dobrá voľba. Mám pocit, že atmosféra v škole bola taká rodinná, čo sa mi naozaj páčilo. Keďže Vrbové nie je žiadne obrovské mesto, ani škola nie je taký masívny komplex, kde by sa človek stratil. Rýchlejšie sme sa spoznali, vedeli sme, kto je kto, a to mi prišlo super. Kamarátstva, ktoré tam vznikli, sú na nezaplatenie a to je podľa mňa jedno z najväčších plusov. Čo sa týka učenia, tak to bolo všelijaké. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, to musím povedať. Vidno na nich, že ich to baví a vedia vtiahnuť do problematiky aj takých, čo by sa inak fakt nudili. Pamätám si, ako sme mali super diskusie na hodinách dejepisu alebo slovenčiny, kde to nebolo len o bifľovaní dátumov, ale naozaj sme sa zamýšľali nad súvislosťami a celkovo nad životom. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám veci vysvetliť. Aj s maturitou nás celkom dobre pripravili, teda aspoň v tých predmetoch, na ktoré som sa sústredila ja, som sa cítila isto a nebola som z toho v strese. Oceňujem, že škola sa snaží ponúkať aj niečo navyše, rôzne projekty a akcie, to nie je len o sedení v lavici. Zdá sa mi, že sa celkom darí motivovať študentov, aby sa zapájali do súťaží, a keď som počula o výsledkoch, tak som bola fakt hrdá, že som tam chodila. Ale zas na druhej strane, nie vždy to bolo ružové. Občas som mala pocit, že niektoré hodiny boli fakt na vydržanie, až peklo. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký… no, taký suchý, že aj kaktus by vyschol. A keď sa na niečo spýtali, odpoveď bola skôr odmeraná ako povzbudzujúca. To ma dosť demotivovalo, hlavne keď človek videl, že iný učiteľ to vie podať tak zaujímavo. Niekedy mi prišlo, že sa ide podľa starých schém a chýba tam viac inovatívnych prístupov. Napríklad, niektoré laboratóriá sú síce fajn a zdajú sa mi celkom moderné, ale potom v iných triedach som si pripadala, akoby sme boli v múzeu a technika pamätala staré časy. Ešte musím spomenúť, že občas mám pocit, že komunikácia medzi školou a rodičmi mohla byť lepšia. Niekedy sa človek musel dosť pýtať a hľadať informácie, čo je pre rodiča asi dosť otravné, a keď som si spomenula na moju mamu, viem, že ju to občas hnevalo, lebo musela stále volať alebo písať. Aj keď škola ponúka nejaké krúžky a akcie, niekedy som si priala, aby bolo na výber viac možností. Predsa len, vo väčších mestách sú možnosti oveľa širšie, a tu je to tak trochu obmedzenejšie. Ale zas, to je asi daň za to, že sme v menšom meste, to je pochopiteľné a asi sa s tým nedá nič robiť. Takže celkovo, keď sa na to pozriem, bolo to gymnázium s plusmi aj mínusmi, ale tie pekné spomienky a vedomosti si so sebou nesiem stále.

   Pridať reakciu