Gymnázium Ivana Kraska – P. Hostinského 3, Rimavská Sobota

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, Gymnázium Ivana Kraska na P. Hostinského v Rimavskej Sobote… keď sa ma niekto pýta, čo si o ňom myslím, vždy je to taká spleť pocitov. Pamätám si, ako som tam nastúpila, plná očakávaní, lebo všetci hovorili, že je to najlepšia voľba, ak chcem ísť potom na nejakú dobrú výšku. A musím uznať, že v tomto smere ma nesklamalo. Keď som sa potom dostala na univerzitu, tak som si fakt uvedomila, že som mala super základy, hlavne z matematiky, slovenčiny a prírodných vied. Nehovorím, že to bolo vždy ľahké, občas to bola fakt riadna drina, ale zase, ak sa človek chcel niečo naučiť, tak sa aj naučil. Mali sme tam pár učiteľov, ktorí boli úplne super, vieš, takí, čo ten svoj predmet fakt milovali a dokázali ho predať tak, že to zaujalo aj tých, čo ich to inak nebavilo. Niekedy sa mi zdalo, že sú aj dosť otvorení novým veciam, mali sme nejaké projekty a tak, aj keď to asi záviselo od konkrétneho učiteľa. Ale na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci tam akoby zastali v čase. Pri niektorých predmetoch to bolo dosť často len o tom, že učiteľ hovoril a my sme si zapisovali, alebo prepisovali z tabule, žiadna diskusia, žiadne zapájanie sa. Pamätám si hodiny, kde polovica triedy len tak sedela, nudila sa a čakala na zvonenie, lebo jednoducho nevedeli, čo by robili, a ani ich nikto k ničomu aktívne nevyzýval. Chýbalo mi, aby sme si tie veci aj reálne vyskúšali, aby to nebolo len o teórii. Mám pocit, že sa tam moc nerieši, ako si to študenti zapamätajú alebo či tomu naozaj rozumejú, skôr je dôležité odučiť látku. A keď bol niekto slabší, tak sa mu málokedy venovali navyše, skôr sa proste predpokladalo, že si to doženie sám. Tiež je pravda, že prostredie školy je také, no, povedzme si, že tradičné. Síce sa snažili o nejaké modernizácie, napríklad s novými tabuľami alebo nábytkom v niektorých triedach, ale celkovo to je stále taká stará, klasická budova s jej vlastnými špecifikami. Niekedy som mala pocit, že tam vládne dosť taká prísna atmosféra, taký ten starý režim, kde sa na disciplínu dbalo viac ako na nejakú kreativitu. Ale zase, možno to niektorým vyhovuje. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tam sa občas niečo objavilo, ale nebolo to nič, z čoho by som mala pocit, že ma to nejako extra posúva ďalej alebo rozvíja iné talenty, skôr to boli tie klasické olympiády a súťaže. Možno to je aj tým, že som si nenašla tú správnu cestu, ale celkovo mi to prišlo dosť obmedzené. Proste, celkovo to bola taká škola, kde sa človek naučil dosť vecí, ale musel si k tomu často hľadať cestu sám a nečakať, že ho tam budú nejako extra motivovať alebo rozvíjať iným smerom, ako je len šprtanie sa na výšku.

   Pridať reakciu