Meno: Gymnázium – Gimnázium
Adresa: Adyho 7, Štúrovo, 94301
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://gymn-sturovo.edupage.org/
Škola poskytuje komplexné stredoškolské vzdelanie so zameraním na prípravu študentov na vysokoškolské štúdium a uplatnenie v rôznych profesiách. Vyučovanie prebieha v slovenskom aj maďarskom jazyku, čím inštitúcia reflektuje jazykovú rozmanitosť regiónu. Pedagogický proces je zameraný na rozvoj kritického myslenia, kreativity a samostatnosti prostredníctvom moderných didaktických metód. Študenti majú k dispozícii špecializované učebne pre informatiku, chémiu, fyziku a biológiu, ktoré sú vybavené pre praktickú výučbu a experimentovanie. Okrem bežného kurikula sa škola aktívne zapája do medzinárodných projektov, napríklad v rámci programu Erasmus+, ktoré umožňujú žiakom získať nové skúsenosti a rozšíriť si obzory. K dispozícii je aj telocvičňa a školská knižnica. Študenti sa môžu zapájať do rôznych záujmových krúžkov, ktoré dopĺňajú ich vzdelanie a podporujú osobnostný rozvoj. Vzdelávaciu inštitúciu nájdete pod názvom Gymnázium – Gimnázium Adyho 7 v meste Štúrovo. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský – maďarský
- Kód: 000160423
- Eduid: 100006794
- Orientačný počet žiakov: 126
- Školu nájdete v meste alebo obci Štúrovo, okres/obvod Nové Zámky, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
No vieš čo, Gymnázium na Adyho ulici v Štúrove, to je taká kapitola sama o sebe. Keď som tam chodila, alebo teda keď tam chodí moja dcéra, tak mám pocit, že je to také… ako to len povedať, ani super, ani strašné, proste taký priemer, ale s pár veľkými plusmi a pár takými, čo by sa dali zlepšiť. Pre mňa je asi najväčšie plus tam tá dvojjazyčnosť. To je fakt super vec, že sa decká naučia plynulo po maďarsky aj po slovensky. To ti dneska otvorí toľko dverí, to je na nezaplatenie, lebo sa fakt naučia v oboch jazykoch aj rozmýšľať, nielen len tak prekladať. A teda, mám pocit, že aj na vysoké školy ich to celkom dobre pripraví, takým tým klasickým gymnaziálnym spôsobom. A tá komunita tam je taká, že keďže je to menšia škola v menšom meste, tak sa tam ľudia viac poznajú, vedia si pomôcť. Občas to bolo také príjemné, rodinné, povedala by som. A boli tam aj fakt úžasní učitelia, takí, čo ťa vedeli vtiahnuť do témy, rozprúdiť diskusiu a naučiť ťa aj niečo viac, než len to, čo je v knihe. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale zas, občas som mala pocit, že niektorí učitelia už tak nejak ‚odrobili‘ svoju robotu. Vieš, taká tá suchá teória bez štipky nadšenia, taká tá monotónna nuda, keď polovica triedy len čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že sme si prepisovali poznámky z tabule a ani nám poriadne nevysvetlili, prečo by nás to malo zaujímať. To bolo niekedy fakt frustrujúce. Chápem, že nie každý deň je nedeľa, ale občas to bola fakt strašná nuda a taký ten pocit, že tam len sedíme a čakáme. A tá budova, jasné, plní si účel, ale zas, žiadna moderná vymoženosť to nie je. Také klasické gymnázium, ako poznáme z filmov spred dvadsiatich rokov. Niekedy mi chýbalo, že by sme mali viac príležitostí ísť niekam von, na nejakú prax do nejakej firmy, alebo vidieť veci z praxe. Všetko bolo také teoretické a zdalo sa mi, že by sme potrebovali viac takých zážitkov, aby sme vedeli, na čo sa to vlastne učíme. Inak sa mi to vnímalo ako taká škola, ktorá si ide po svojom, svojím tempom a svojimi metódami.