Gymnázium GALILEO SHOOL Dudvážska 6, Bratislava-Podunajské Bis

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa napísať pár slov o Gymnázium GALILEO SCHOOL na Dudvážskej. Poviem to rovno, keď som tam nastupovala, mala som taký ten pocit, že wow, toto bude niečo úplne iné. A v podstate aj bolo, ale nie vždy presne tak, ako som si predstavovala. Na začiatok musím povedať, že prostredie je super. To sa nedá uprieť. Všetko také moderné, svetlé, cítiš sa tam proste inak ako v takých tých starších školách. A technika? No tak to je úplne iná liga. Projektory, interaktívne tabule, počítače, proste vieš, že sa s tým snažia fakt pracovať a nie je to len na okrasu. My sme napríklad mali veľa príležitostí pracovať na rôznych projektoch, kde sme si fakt vyskúšali aj nejaké prezentácie pred celou triedou, alebo aj pred ľuďmi zvonku, čo je celkom fajn príprava na reálny život. A to anglické prostredie, alebo skôr ten dôraz na angličtinu, je naozaj cítiť. Zdá sa mi, že po pár rokoch tam si človek fakt zlepší jazyk, či už v bežnej komunikácii, alebo aj pri nejakých tých odborných veciach. Kamarátky, ktoré tam sú, si to tiež pochvaľujú, že ich to fakt posunulo. Ale nie vždy je všetko ružové, samozrejme. Niekedy som mala pocit, že je tam až príliš veľký tlak na výkon. Stále niečo, stále nejaké termíny, projekty, skúšanie. Jasné, je to gymnázium a má nás pripraviť na vysokú, ale občas mi to prišlo fakt prehnané. Človek sa potom len naháňal a úprimne, niekedy som bola fakt unavená a len som čakala na víkend. A hoci sa snažia byť individuálni, niekedy, keď sme boli v triede viacerí, tak sa mi zdalo, že niektorí učitelia proste nestíhali venovať sa každému, a ak si sa neozval sám, tak si sa mohol celkom ľahko stratiť. Niektoré hodiny boli fakt super, že som sa tešila a učiteľ to vedel podať tak, že som ani nevedela, že sa učím. Ale potom zas boli aj také, kde sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že učiteľ prečítal niečo z knihy a hotovo. To ma mrzelo, lebo som vedela, že to môže byť inak. Čo sa týka komunity, tak to je fajn. Cítila som tam takú tú spolupatričnosť, hlavne na začiatku, keď sme sa spoznávali. Mali sme aj nejaké akcie, čo bolo super, lebo sa človek odreagoval a spoznal aj ľudí z iných ročníkov. Celkovo, mám pocit, že ma to tam naozaj dosť formovalo a naučila som sa aj veci, ktoré nie sú len o bifľovaní, ale aj o tom, ako si poradiť v rôznych situáciách. Ale tie návaly stresu, tie si veru pamätám veľmi dobre. A to, že niekedy sa fakt človek musel biť o pozornosť, to ma trošku sklamalo.

   Pridať reakciu