Meno: Gymnázium duklianskych hrdinov
Adresa: Komenského 16, Svidník, 08901
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Stredoškolské vzdelávanie na tejto inštitúcii poskytuje žiakom komplexnú prípravu pre ďalšie štúdium na vysokých školách, a to prostredníctvom štvorročného a osemročného študijného programu. Kladie sa dôraz na rozvoj kritického myslenia, samostatnosti a schopnosti pracovať s informáciami. Školský vzdelávací program zahŕňa široké spektrum predmetov vrátane cudzích jazykov, prírodovedných disciplín, humanitných vied a informačných technológií. Vyučovanie je obohatené o projektové vyučovanie, účasť na vedomostných súťažiach a rôznorodých mimoškolských aktivitách, ktoré rozširujú vedomosti a zručnosti študentov. Žiaci majú k dispozícii odborne vybavené učebne, počítačové učebne, jazykové laboratóriá a knižnicu. Pedagogický zbor využíva moderné didaktické metódy s cieľom maximalizovať potenciál žiakov. Gymnázium duklianskych hrdinov Komenského 16 v Svidníku ako inštitúcia s tradíciou v regióne podporuje aj rozvoj občianskych kompetencií a historického povedomia. Škola sa snaží vytvárať podnetné prostredie pre individuálny rast každého študenta a jeho prípravu na akademický aj osobný život. Škola je plnoorganizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 000161233
- Eduid: 100013776
- Orientačný počet žiakov: 135
- Školu nájdete v meste alebo obci Svidník, okres/obvod Svidník, Prešovský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Ach, Gymnázium duklianskych hrdinov na Komenského ulici vo Svidníku… Keď sa na to pozriem s odstupom času, mám v sebe rôzne pocity, ale snažím sa spomenúť si na to, čo mi utkvelo v pamäti najviac. Predsa len, tých pár rokov tam mi dalo zabrať, ale aj ma dosť naučilo. Mám pocit, že po akademickej stránke nám dali celkom dobrý základ. Keď som potom išla na výšku, nebolo to pre mňa až také peklo, ako pre niektorých z iných škôl. Vďaka Bohu za niektorých profesorov, ktorí fakt žili svojím predmetom. Bolo vidieť, že ich to baví a tá ich energia sa občas preniesla aj na mňa. V takých triedach sa človek ani nenudil a doslova som hltala každé slovo. Dokonca sme mali občas nejaké super krúžky alebo možnosti ísť na prax, čo som si vždy vážila, lebo to nebolo len o suchom učení z kníh. Bola tam taká rodinná atmosféra, predsa len Svidník nie je obrovské mesto, takže sa väčšinou všetci poznali a to bolo fajn. Ale zase, nebolo všetko ružové. Zdá sa mi, že v niektorých predmetoch to bolo dosť katastrofálne. Polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo niektorí profesori akoby ustrnuli v čase a stále sme len prepisovali z tabule alebo čítali z učebníc. Žiadna interakcia, žiadna diskusia, proste len dril. Niekedy som mala pocit, že tam len prežívam a učím sa veci, ktoré mi v živote nikdy nebudú na nič. A to ma fakt nebavilo. Občas bolo aj celkom ťažké nájsť si cestu k niektorým ľuďom, a to nemyslím len medzi študentmi, ale aj medzi tými, čo nás mali učiť. Niekedy som sa bála aj pýtať, aby som nevyzerala blbo. Celkovo to bola pre mňa taká skúsenosť, ktorá ma formovala. Niektoré chvíle boli úžasné a cítila som sa tam super, iné boli doslova trápenie a zdalo sa mi, že nikdy neskončia. Ale na konci dňa, niečo si z toho človek odnesie.