Meno: Gymnázium
Adresa: Bernolákova 37, Šurany, 94201
Zriaďovateľ: Obec, mesto, samosprávny kraj
Web: https://gymsu.edupage.org
Škola poskytuje všeobecné vzdelanie pre študentov v rozsahu osemročného a štvorročného študijného programu, s cieľom ich prípravy na vysokoškolské štúdium. Vyučovací proces kladie dôraz na rozvoj kritického myslenia, analytických schopností a samostatnosti prostredníctvom aplikácie moderných pedagogických prístupov. Študenti sa učia v špecializovaných učebniach vybavených pre výučbu predmetov ako fyzika, chémia, biológia, informatika a cudzie jazyky, kde majú k dispozícii didaktické pomôcky a technológie. Integrácia informačných a komunikačných technológií do výučby je bežnou praxou. Okrem povinných predmetov majú žiaci možnosť vybrať si z ponuky voliteľných predmetov a zapojiť sa do mimoškolských aktivít a záujmových krúžkov, ktoré podporujú ich osobné záujmy a talent. Škola organizuje aj rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia, ako sú exkurzie, besedy a projekty. K dispozícii je školská knižnica, telocvičňa a priestory pre relaxáciu študentov. Pedagogický zbor sa usiluje o individuálny prístup k študentom a o vytváranie podnetného prostredia pre učenie. Gymnázium Bernolákova 37 v Šuranoch sa zameriava na komplexný rozvoj osobnosti žiakov. Škola je plne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský
- Kód: 017050138
- Eduid: 100006822
- Orientačný počet žiakov: 246
- Školu nájdete v meste alebo obci Šurany, okres/obvod Nové Zámky, Nitranský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na Gymnázium Bernolákova v Šuranoch, mám v hlave taký mix pocitov, vieš? Na jednej strane to bola celkom fajn príprava na život po strednej, hlavne ak si plánovala ísť na vysokú. Priznávam, že som sa tam dosť naučila a po maturite som sa na prijímačky nejak extra nestresovala, mala som pocit, že mám vedomosti. Niektorí pedagógovia boli fakt super, úplne vidno, že ich to baví a snažili sa nás vtiahnuť do učiva, čo je pri takej kvante látky fakt umenie. Vďaka nim som si obľúbila aj predmety, ktoré ma predtým nejak nechytili. Taká tá školská atmosféra bola tiež celkom príjemná, taká komunitná, keďže to nie je nejaká obrovská škola. Ale zase na druhej strane, občas to bolo dosť o drile a memorovaní. Mám pocit, že niektorí učitelia už mali svoj štýl výučby zaužívaný roky rokúce a moc sa to neprispôsobovalo dnešnej dobe. Niektoré hodiny som tam fakt presedela a čakala na zvonenie, lebo ma to vôbec nevtiahlo. Vieš, polovica triedy sa len tak nudila a snažila sa prežiť tých 45 minút. Príde mi, že občas sa tam až príliš bazírovalo na teórii a chýbalo mi viac praxe alebo nejakých projektov, kde by sme si veci vyskúšali aj reálne. Keď som potom videla, čo robia na iných školách, tak som si vravela, že by to nezaškodilo ani u nás. Taktiež učebne sú také, aké sú. Nie je to žiadny moderný palác, to je jasné, predsa len, je to staršia budova. Ale niekedy som mala pocit, že by to chcelo trošku viac investícií do vybavenia alebo aspoň do nejakých interaktívnych pomôcok, aby to nebolo len o tabuli a kriede. Krúžky boli, jasné, ale výber bol taký obmedzený, že si tam každý niečo extra nenašiel, hlavne ak si chcela robiť niečo fakt špecifické. No a občas mi chýbala taká otvorenosť voči novým nápadom, taký ten pocit, že si študenti môžu aj niečo reálne presadiť alebo zmeniť. Všetko sa tak nejako držalo pri zabehnutých koľajach. Ale aj tak, v konečnom dôsledku, mám na to obdobie spomienky. Bola to pre mňa dôležitá etapa a hoci boli momenty, keď som si vravela, že už to nedám, tak som to zvládla a posunulo ma to dopredu.