Meno: Evanjelické lýceum
Adresa: Vranovská 2, Bratislava-Petržalka, 85101
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Web: https://evlyceum.edupage.org/
Táto stredná škola sa zameriava na komplexné všeobecné vzdelanie, ktorého cieľom je rozvíjať študentov po intelektuálnej, etickej a osobnostnej stránke. Inštitúcia, známa ako Evanjelické lýceum, je situovaná v mestskej časti Bratislava-Petržalka na Vranovskej 2. Vo vzdelávacom procese kladie dôraz na spojenie akademickej excelencie s kresťanskými princípmi, ktoré sa prejavujú v prístupe k študentom aj obsahu výučby. Študijný program zahŕňa štandardné predmety štátneho vzdelávacieho programu, doplnené o rozšírenú výučbu cudzích jazykov a priestor pre voliteľné predmety, ktoré umožňujú profiláciu podľa záujmov študentov. Pedagogický prístup podporuje samostatnosť, kreativitu a aktívnu účasť študentov prostredníctvom projektového vyučovania, diskusií a praktických úloh, s cieľom rozvíjať kritické myslenie a schopnosť riešiť problémy. Okrem akademickej stránky škola ponúka aj rôznorodé mimoškolské aktivity, ako sú tematické krúžky, kultúrne podujatia, charitatívne projekty a duchovné zamyslenia, ktoré prispievajú k holistickému rozvoju mladých ľudí. Cieľom je pripraviť absolventov nielen na úspešné vysokoškolské štúdium, ale aj na zodpovedný život v spoločnosti. Škola nie je úplne organizovaná, zabezpečuje len stredoškolské vzdelávanie.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Slovenský a Anglický bil.
- Kód: 017327164
- Eduid: 100000970
- Orientačný počet žiakov: 447
- Školu nájdete v meste alebo obci Bratislava-Petržalka, okres/obvod Bratislava V, Bratislavský.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Keď si spomeniem na časy na Evanjelickom lýceu na Vranovskej v Petržalke, mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane som tam prežila roky, ktoré ma určite posunuli ďalej, ale na druhej strane to nebolo vždy prechádzka ružovou záhradou. Celkovo si ale myslím, že to je škola s takou špecifickou atmosférou, ktorú človek buď miluje, alebo mu proste nesadne. Pamätám si, že v niektorých predmetoch to bolo fakt super. Mali sme tam pár ľudí, ktorí to učili s takou vášňou, že sa to nedalo len tak odignorovať. Človek mal pocit, že ich to baví a že nám to chcú naozaj odovzdať. Hlavne tie jazyky, tam som si prišla na svoje. Fakt sa na ne dosť sústredia a ja som z toho naozaj vyťažila, lebo som sa necítila stratená, keď som potom išla na vysokú. Bolo fajn, že nás nebrali len ako čísla v triednej knihe, ale snažili sa s nami rozprávať aj o takých veciach, čo sa týkajú života mimo školy. Niekedy sa mi zdalo, že im na nás záleží aj po tej ľudskej stránke, nielen aby sme sa bifľovali. No potom boli aj také chvíle, že som mala pocit, že som sa ocitla v nejakom časopriestore a že tam jednoducho nemám čo robiť. Niektoré hodiny boli taká nuda, že polovica triedy driemala a čakala na zvonenie. Niekedy to bolo fakt o tom, že si len prečítame z učebnice a ideme ďalej, žiadna diskusia, žiadne zapojenie. To ma dosť demotivovalo, lebo som mala pocit, že môžem sedieť aj doma a prečítať si to sama. Občas mi prišlo, že sa sústredia len na takú tú fakt suchú teóriu a chýbalo mi tam viac prepojenia s reálnym svetom. A niekedy bola tá komunikácia trochu náročná, človek sa niečo snažil riešiť a mal pocit, že narazil na stenu. Tiež si pamätám, že niektoré priestory by si fakt zaslúžili nejakú modernizáciu, ale to je asi problém viacerých škôl. Aj keď na tej lokalite v Petržalke som si časom zvykla. Celkovo si ale z Evanjelického lýcea odnášam aj veľa pekných spomienok. Na kamarátstva, na niektorých ľudí, ktorí mi naozaj pomohli a posunuli ma vpred. Verím, že to bola dobrá skúsenosť, aj keď nie vždy jednoduchá.