Evanjelické kolegiálne gymnázium Námestie legionárov 3, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Tak teda, chcem sa s vami podeliť o svoje pocity a skúsenosti z Evanjelického kolegiálneho gymnázia na Námestí legionárov v Prešove. Keď som tam nastúpila, mala som dosť veľké očakávania, lebo veď je to celkom známa škola s históriou a tak. Celkovo, mám pocit, že to bola taká horská dráha – niečo bolo super, iné zas taký menší kameň úrazu. Hneď na začiatku ma celkom zaujalo, ako je to tam celé prepojené s tou evanjelickou tradíciou. Nečakajte, že je to tam nejaké extrémne tlačené, ale proste cítiť tú atmosféru. Niektorým to možno bude vadiť, iným zas dáva pocit takého ukotvenia a že to nie je len o učení, ale aj o nejakej komunite a hodnotách. Mne osobne sa zdalo, že to vytváralo taký celkom príjemný a bezpečný priestor, kde sa študenti aj učitelia snažili správať k sebe slušne. Čo sa týka učenia, tak tam to bolo dosť rôzne. Na jednej strane som stretla pár učiteľov, ktorí boli úplne úžasní! Bolo vidieť, že ich ich predmet naozaj baví a vedeli to preniesť aj na nás. Nešlo len o nejaké suché bifľovanie dátumov, ale snažili sa nám ukázať aj súvislosti, diskutovali sme, hrali sa s nami rôzne hry. Napríklad na dejepise nám učiteľka často púšťala dokumenty, ale nie len tak, aby si oddýchla, ale fakt to potom rozoberala a vedeli sme sa na to pekne naviazať. Vďaka nim som si niektoré predmety naozaj obľúbila a cítila som, že ma to pripravuje na vysokú školu, hlavne v niektorých smeroch. Dokonca sme mali aj možnosť ísť na takú menšiu stáž do jednej väčšej firmy, čo bolo super skúsenosť. Potom ale boli aj také predmety, kde to nebolo úplne ono. Mám pocit, že niektorí učitelia tam už učili roky a tak nejako im došiel dych. Bolo to často tak, že len prečítali z učebnice, diktovali poznámky a úprimne, občas sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. Niekedy sa mi zdalo, že by to chcelo trošku viac moderných metód, aby to nebolo len o pasívnom počúvaní. V takých chvíľach som mala pocit, že ten čas by sa dal využiť oveľa efektívnejšie. A občas bolo aj dosť ťažké sa s nimi dohodnúť, ak bol nejaký problém alebo si potrebovala niečo vysvetliť. Mimo vyučovania to bolo celkom fajn. Je tam dosť krúžkov – od speváckeho zboru, cez nejaké debatné kluby až po šport. To je super, že si človek nájde niečo svoje a nemusí len sedieť doma. Usporiadavali sa aj rôzne akcie, plesy a výlety, čo vždy pomohlo stmeliť kolektív. Priestory školy sú také, že niektoré časti sú pekné a zrekonštruované, iné zas pôsobia trošku staršie a unavene. Ale celkovo to bolo funkčné. Takže tak. Pre mňa to bola škola s viacerými tvárami. Na jednej strane ma tam naozaj veľa naučili a získala som super základy do života, na druhej strane som niekedy mala pocit, že sa to tam mohlo robiť aj lepšie, hlavne čo sa týka niektorých prístupov k výučbe. Ale viem, že každý má iné očakávania a to, čo mne vadilo, môže inému vyhovovať.

   Pridať reakciu