Evanjelické gymnázium Jesenského 836, Tisovec

⭐ Vložené recenzie

1. No tak, ak mám byť úprimná, keď som si vyberala strednú, Evanjelické gymnázium v Tisovci bolo pre mňa taká voľba, ktorú mi vlastne odporučili rodičia, lebo chceli, aby som mala fakt dobré prostredie a nejaký ten pevný základ. Hneď zo začiatku som ale pochopila, že tu je to fakt iné ako na bežných školách. Také komornejšie, vieš? Učitelia, teda väčšina z nich, sa o teba vážne zaujímali, nie len ako o číslo v triednej knihe. Niekedy som mala pocit, že ich fakt zaujíma, ako sa mi darí, nielen v škole, ale aj celkovo. A tá rodinná atmosféra, to je niečo, čo mi naozaj chýbalo, keď som potom odišla na výšku. Vždy tam bolo cítiť, že to nie je len o známkach, ale aj o tom, aký človek si a ako sa správaš. Také tie hodnoty, ktoré nám stále vštepovali, tam fakt cítiš na každom kroku, čo je podľa mňa super. Čo sa týka učenia, ja som sa hlavne tešila na jazyky a dejepis, a tam to bolo fakt dobré. Že sme veľa diskutovali, robili projekty, chodili na rôzne akcie a exkurzie. Nemali sme len suché prednášky, ale aj také veci, čo ťa fakt vtiahnu do diania. Myslím, že ma to dobre pripravilo na to, čo prišlo potom na výške. Cítila som, že tam bol fakt priestor na to, aby som sa rozvíjala, ak som chcela a prejavila nejaký záujem. Mala som šancu objaviť veci, o ktorých som predtým ani nevedela, že ma bavia. Jasné, že nie všetko bolo ružové. Občas som mala pocit, že niektoré pravidlá sú možno až príliš prísne, také tie staré školské, vieš, a že by sa dalo aj trošku viac experimentovať s tými metódami učenia. Sem-tam som sa nudila, keď to bolo len o tom, že sme si niečo písali z tabule, hoci to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ako niekde inde. Ale niektoré hodiny boli proste také, že polovica triedy už len čakala na zvonenie. A hoci to prostredie bolo fajn a cítila som sa tam bezpečne, niekedy som si hovorila, že by to chcelo možno trochu viac vetra z vonka, viac rôznych názorov a pohľadov, lebo predsa len, keď ste taká menšia, súdržná skupina, občas sa ti zdá, že všetci myslia rovnako a nemáš až takú možnosť stretávať sa s úplne inými ľuďmi. Na internáte, kde som bývala, to bolo pre mňa spočiatku také malé dobrodružstvo, ale potom som si zvykla. Získala som tam strašne veľa kamošiek, s ktorými som doteraz v kontakte, ale zase, tá sloboda bola občas trochu obmedzená, čo ma vedelo potrápiť a občas som reálne chcela utiecť. Ale v konečnom dôsledku ma to asi posilnilo a naučilo ma viac samostatnosti a takej zodpovednosti, čo je fajn. Celkovo to ale bola skúsenosť, ktorá ma formovala a dala mi dosť do života, nielen tie vedomosti, ale hlavne taký ten základ, vieš. Spomínam na to s takým príjemným pocitom, aj keď, jasné, nie vždy to bolo med lízať.

   Pridať reakciu