Elokované pracovisko (školy internátnej Baničova 12), Nitra

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, čo mám povedať k Elokovanému pracovisku na Baničovej v Nitre? No, mám pocit, že to je také miesto, ktoré človek buď miluje, alebo sa tam trápi, ale úplne ľahostajné to nenechá asi nikoho. Ja som tam strávila pár rokov a veru, spomienok mám dosť, všelijakých. Na jednej strane, tá škola má svoje čaro. Mám pocit, že tam vládne taká rodinnejšia atmosféra, ako na nejakej obrovskej škole. Keďže je to internátna škola, tak sme tam spolu bývali a aj to celkom dosť ovplyvnilo, ako sme sa poznali. Niektorí učitelia boli fakt zlatí, takí srdciari, ktorým na tebe naozaj záležalo a snažili sa, aby si sa niečo naučila nielen do testu, ale aj do života. A to je super, lebo človek sa potom cíti taký pochopený, keď vie, že tam má niekoho, kto mu pomôže aj s hlúposťami, čo nesúvisia priamo s učivom. Praktické predmety boli na mňa najlepšie, tam sme si fakt mohli niečo vyskúšať, namiesto toho, aby sme len sedeli v lavici a počúvali. To ma bavilo a tam som sa aj najviac naučila, hlavne na tej praxi niekde v meste. No, ale aby som len nechválila, lebo ani tam nie je všetko ružové. Budova školy už má svoje roky, to je jasné, a občas som mala pocit, že by sa zišlo aj niečo modernejšie. Nie je to žiadny zázrak techniky, ale snažia sa to nejako udržiavať. Horšie to bolo s niektorými hodinami, hlavne tie teoretické, tam to niekedy bola fakt nuda. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také, že učiteľ len hovoril a ty si mala počúvať. Niektorí pedagógovia si, myslím, len tak odkrútili svoje a človek nemal pocit, že by ich to nejako bavilo. To je potom ťažké, lebo ťa to nebaví ani učiť sa. A to internátne bývanie, to je kapitola sama o sebe. Izby boli celkom fajn, útulné, dalo sa to tam zariadiť podľa seba, čo bolo super. Ale to jedlo, to je také, že niekedy bolo fakt chutné a človek si aj pridal, ale občas to bol taký boj s vidličkou, že si si povedala, že radšej si už nič nedáš. Pravidlá boli občas dosť prísne, zdalo sa mi, že až prehnane, hlavne čo sa týka vychádzok alebo toho, kedy sme mali byť na izbách. Niekedy to bolo celé dosť frustrujúce, keďže sme tam boli spolu nonstop, tak sa občas stalo, že vznikali zbytočné konflikty alebo nezhody, lebo sa človek nevedel tak úplne oslobodiť od toho všetkého a trocha si oddýchnuť. Ale zasa, aj vďaka tomu som si tam našla fakt skvelé kamošky, ktoré mi asi zostanú na celý život. Mám pocit, že je to škola, kde sa človek naučí nielen to, čo je v osnovách, ale aj ako žiť s inými ľuďmi a ako sa postaviť na vlastné nohy.

   Pridať reakciu