Cirkevná ZŠ sv. Martina Školská 1661/4, Hviezdoslavov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď sme sa rozhodovali, kam dať našu malú, dosť sme premýšľali. Cirkevná základná škola sv. Martina v Hviezdoslavove nám prišla ako taká zaujímavá alternatíva. Hlavne s tým sľubom, že tam bude iný prístup, viac zameraný na hodnoty a takú tú komunitu, čo sa nám páčilo. Predsa len, žijeme v dobe, kedy sa na slušné správanie často zabúda, tak sme si povedali, že to bude super. A vlastne, v mnohom to tak aj je. Mám pocit, že tam vládne taká rodinnejšia atmosféra, ako na nejakej obrovskej štátnej škole. Decká sa tam celkom poznajú, je tam menej anonymného prostredia. Párkrát som videla, ako sa tam snažia vštípiť nejaké tie základy slušnosti a rešpektu, čo je pre mňa, ako rodiča, dosť dôležité. Či už sú to ranné modlitby, alebo to, že sa tam proste dbá na to, aby sa deti správali pekne. Na to som si celkom zvykla a vlastne sa mi to aj páči. Ale zase, nie je všetko ružové. Občas mám pocit, že s tým dôrazom na disciplínu sa to trošku preháňa. Niekedy mi to príde také… no, staromódne. Že sa tam možno až príliš dbá na formu a menej na to, aby sa decká fakticky zamysleli a pýtali sa. Moja dcéra mi už párkrát povedala, že sa v triede necíti úplne slobodne vyjadrovať svoj názor, lebo sa bojí, že povie niečo „nesprávne“. A to ma trošku mrzí. A k učiteľom. Tam je to, ako všade, mám dojem. Niektorí sú úplné poklady. Vidím, ako sa snažia, ako vymýšľajú, aby tie hodiny neboli len o nudnom memorovaní z učebnice. Moja malá mi potom doma nadšene rozpráva, čo nové sa naučila a ako ju to bavilo. Ale potom sú zase takí, pri ktorých má človek pocit, že tam proste len „odkrútia“ svoju prácu. Že len púšťajú cédečka a čakajú na zvonenie, len aby mali pokoj. A to sa potom odrazí aj na deťoch, polovica triedy sa potom nudí a čaká na koniec hodiny, namiesto toho, aby ich to chytilo. Čo sa týka priestorov, tam je to celkom fajn. Mám pocit, že sa snažia veci zlepšovať, občas vidím nejaké novinky. A majú aj celkom dosť krúžkov, takže si tam decká nájdu, čo ich baví, či už je to spev, alebo nejaký šport. Aspoň sa nenudia po škole. Komunikácia s rodičmi je tiež taká zvláštna. Niekedy mám pocit, že je super otvorená a všetko sa dozviem. Inokedy zase, akoby sa tam nevedelo dohodnúť, kto je za čo zodpovedný, a tak sa informácie strácajú. Už sa mi stalo, že som sa niečo dozvedela až na poslednú chvíľu, čo bolo dosť otravné. Alebo keď som mala nejaký problém, tak som mala pocit, že sa to tak trošku zametá pod koberec, namiesto toho, aby sa to riešilo otvorene. Takže to je taký mix pocitov, úprimne. Na jednej strane som rada, že tam je taký dôraz na morálku a nejaké tie základy. Ale na druhej strane by som si priala, aby tam bolo viac slobody pre deti a aby sa učitelia viac zamerali na to, aby ich to učenie naozaj bavilo a aby sa cítili v škole naozaj dobre. Proste taký ten balanc je podľa mňa dosť dôležitý.

   Pridať reakciu