Cirkevná ZŠ s MŠ sv. Gorazda Solivarská 49, Prešov

⭐ Vložené recenzie

1. Keď som rozmýšľala nad Cirkevnou ZŠ s MŠ sv. Gorazda na Solivarskej v Prešove pre moje dieťa, mala som v hlave kopec otázok a úprimne, prechádzalo mi hlavou všeličo. Na jednej strane som veľmi chcela, aby moje dieťa vyrastalo v prostredí, kde sú dôležité nejaké hodnoty a kde sa nepozerá len na známky, ale aj na to, aký je človek. A v tomto musím povedať, že táto škola celkom spĺňa očakávania. Mám pocit, že sa tam naozaj snažia deťom vštepovať rešpekt, dobrosrdečnosť a nejaké tie kresťanské princípy, čo je v dnešnej dobe celkom vzácne. Atmosféra je tam taká rodinnejšia, nie je to len taká obrovská fabrika na známky, čo sa mi páči. Čo sa týka priestorov, nebola som prekvapená, je to taká klasika, ale zdá sa mi, že sa snažia veci udržiavať a nejako modernizovať. Nie je to žiadny super luxus, ale zase ani žiadna ruina, skôr taký ten príjemný stred, kde sa deti môžu cítiť v pohode. Učitelia? No, s tým je to vždy tak, že každý má svoje muchy. Ale celkovo mám dojem, že väčšina z nich sa snaží a záleží im na deťoch. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, vždy tam bola nejaká myšlienka alebo aktivita. Niektorí sú naozaj srdciari a vidieť, že ich práca baví, vedia deti zaujať a vysvetliť veci tak, že to pochopia aj tí pomalší. Je super, že sa snažia k nim pristupovať individuálne, keď treba. Na druhej strane, občas som mala pocit, že to s tou disciplínou vedia prehnať. Niekedy sa mi zdalo, že sú až príliš prísni a obmedzujú deťom priestor na to, aby boli naozaj deťmi a prejavili svoju osobnosť. Môže to byť výhoda, ak chcete mať doma tichošlápka, ale pre živšie dieťa to môže byť celkom náročné a niekedy to zaváňalo takou tou starou školou, kde sa len sedí a počúva. Teda, mám pocit, že niektoré metódy sú dosť tradičné a chýba mi tam taká tá iskra a kreativita, ktorá by decká naozaj nadchla pre učenie. Občas sa stalo, že som počula od svojho dieťaťa, ako sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bola len taká monotónna prednáška. A ešte ma tak napadlo, že s komunikáciou by to mohlo byť niekedy lepšie. Niekedy som mala pocit, že informácie prichádzajú neskoro, alebo sa treba dosť pýtať na to, čo sa deje. Nie je to žiadne peklo, ale chcelo by to trošku viac otvorenosti a proaktívnosti. Aj keď je to cirkevná škola, niekedy som si všimla, že aj medzi deťmi sa vedia vytvoriť rôzne skupinky a občas, hlavne keď sú deti menšie, to vie byť dosť tvrdé. S týmto nemám osobnú skúsenosť, ale z počutí viem, že aj tam si deti musia prejsť takým tým triednym peklom, kde si na seba vedia byť fakt zlé. Ale to je asi všade, no na cirkevnej škole by som čakala možno trošku väčší dôraz na to, aby sa také veci podchytili hneď na začiatku.

   Pridať reakciu