Cirkevná ZŠ Antona Bernoláka Andovská 4, Nové Zámky

⭐ Vložené recenzie

1. Tak som rozmýšľala, že napíšem pár slov o Cirkevnej ZŠ Antona Bernoláka na Andovskej ulici v Nových Zámkoch, lebo veď viem, aké je to ťažké vybrať pre dieťa tú správnu školu. Ja som to vnímala tak, že pre mňa bolo dôležité, aby okrem učenia dostalo moje dieťa aj nejaké tie hodnoty, a tak som sa poobzerala po cirkevnej škole. Keď som sem prvýkrát prišla, hneď ma zaujala taká tá príjemná, pokojná atmosféra. Mám pocit, že tam naozaj dbajú na to, aby sa deti slušne správali a aby mali k sebe navzájom rešpekt. To sa mi veľmi páčilo, lebo v dnešnej dobe je to podľa mňa veľmi potrebné. Cítila som, že sa snažia tvoriť takú komunitu, kde sa deti necítia len ako čísla v lavici, ale skôr ako súčasť niečoho väčšieho. A je super, že okrem klasických predmetov sa tam rozprávajú aj o veciach, ktoré idú nad rámec učebníc, čo beriem ako veľké plus. Na druhej strane, občas som mala pocit, že niektoré veci by mohli byť aj trochu modernejšie. Vieš, technika v triedach alebo aj to, ako sa niekedy učí. Niekedy sa mi zdá, že je to tam dosť o tom, že ti niekto niečo povie a ty si to máš zapamätať, bez toho, aby sa do toho deti nejako viac zapojili alebo si to samy vyskúšali. Priznám sa, niekedy, keď dieťa príde domov a povie, že sa celú hodinu len prepisovalo z tabule, tak ma to trochu mrzí. Vtedy mi napadne, že polovica triedy sa musela nudiť a čakať na zvonenie, lebo to proste nebolo tak, že by to vedelo zaujať. A tá prísnosť, čo som spomínala na začiatku, vie byť občas až taká, že mám pocit, že deti sa boja spýtať, aby náhodou niečo nepovedali zle, alebo neurobili chybu. Niektoré pravidlá sú podľa mňa už trochu prehnané, ale možno to je len môj subjektívny pocit. Alebo možno som si len zvykla na iný prístup. Čo sa týka nejakých krúžkov, mám dojem, že sa snažia niečo organizovať, ale s tým nemám osobnú skúsenosť, takže neviem povedať, aké sú kvalitné, alebo koľko ich reálne je. A komunikácia s rodičmi, tam je to tak, že záleží asi od konkrétneho učiteľa. S niektorými sa dá super porozprávať, sú otvorení a ochotní, s inými to ide ťažšie a človek má pocit, že si len odpinkáva povinnosti, ale to je asi všade rovnako. No a jedáleň, na jedlo deti občas nadávajú, ale to je tiež taká klasika, však vieš, málokde sú deti nadšené. Niekedy sú, jasné, aj výnimky, ale celkovo, viem si predstaviť aj lepšie. Ale to sú už asi len také drobnosti, ktoré patria k školskému životu. Takže takto to vnímam ja, je to naozaj o pocitoch a o tom, čo komu vyhovuje. Každý rodič má iné priority.

   Pridať reakciu