Meno: Cirkevná základná umelecká škola
Adresa: T. G. Masaryka 9, Lučenec, 98401
Zriaďovateľ: Cirkev, náboženská spoločnosť
Škola poskytuje systematické umelecké vzdelávanie pre deti a mládež, zamerané na rozvoj talentu a kreativity v rôznych umeleckých odboroch. Vzdelávanie prebieha v hudobnom, výtvarnom, tanečnom a literárno-dramatickom odbore, pričom každý z nich ponúka komplexnú prípravu od základov až po pokročilé techniky. Žiaci sa učia pod vedením kvalifikovaných pedagógov individuálne aj v skupinových formách, vedení k objavovaniu vlastného potenciálu a kultivovaniu estetického cítenia. Okrem nadobúdania odborných zručností sa kladie dôraz na rozvoj osobnosti, zodpovednosti a spoločenstva. V rámci Cirkevnej základnej umeleckej školy T. G. Masaryka v Lučenci sa vzdelávací proces opiera o štátny vzdelávací program pre základné umelecké školy, avšak s integráciou kresťanských etických a morálnych princípov do pedagogickej praxe. Žiaci pravidelne prezentujú svoje nadobudnuté zručnosti na verejných vystúpeniach, koncertoch, výstavách a súťažiach, čím prispievajú k obohateniu kultúrneho života mesta. Škola je prostredím pre inšpiráciu, učenie a zdieľanie umeleckých zážitkov. Je úplne organizovaná.
Ďalšie informácie:
- Jazyk: Nesleduje sa
- Kód: 042310601
- Eduid: 100010100
- Orientačný počet žiakov: 373
- Školu nájdete v meste alebo obci Lučenec, okres/obvod Lučenec, Banskobystrický.
| Kvalita výučby | |
| Zariadenia a vybavenie | |
| Ústretovosť školy | |
| Stravovanie | |
| Nálada a spolužiaci | |
|
|
Začnem tým, že keď som si vyberala ZUŠku, tak pre mňa bolo dôležité, aby tam bola dobrá atmosféra a aby ma to bavilo. Cirkevná ZUŠka v Lučenci na T. G. Masaryka bola jedna z možností a poviem úprimne, mala som trochu obavy z toho, že je cirkevná, ale nakoniec som sa tam cítila celkom dobre. Učitelia sú tam celkom fajn. Mám pocit, že väčšine z nich naozaj záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a aby nás to bavilo. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili venovať a vidieť, čo v nás je. Keď som niečomu nerozumela alebo mi niečo nešlo, vždy sa mi snažili pomôcť a vysvetliť to aj viackrát, čo som fakt ocenila. Bolo vidieť, že presne vedia, čo robia a že ich ich práca baví. Taký ten osobný prístup je tam určite cítiť a to sa mi páčilo. Často som mala radosť, keď som išla na hodinu, lebo som vedela, že to nebude len taká povinná jazda. Na druhej strane, čo sa mi občas nepáčilo, boli tie priestory. Triedy mi prišli dosť staré a niekedy v nich bola fakt zima, hlavne v zime. Nástroje alebo nejaké vybavenie na výtvarnú tiež pôsobilo už dosť opotrebovane a mám pocit, že by to potrebovalo nejakú väčšiu investíciu. Keď sme potom mali vystúpenia, tak to bolo super, ale príprava v tých starších priestoroch nebola vždy úplne komfortná. Niekedy mi to prišlo aj trochu neprehľadné, čo sa týka nejakých oznamov alebo organizácie, ale to možno len ja som si to nevšimla včas. Čo sa týka tej cirkevnej časti, tak to mi nejako extra nevadilo, ale ani som to nejako prehnane nevnímala. Mala som pocit, že to skôr prispievalo k takej pokojnejšej a slušnejšej atmosfére, čo je pre mňa určite plus. Že tam neboli žiadne divné veci, skôr taký ten rešpekt a snaha o slušné správanie. Videla som, že sa tam robia aj rôzne akcie a vystúpenia, kde sa deti môžu ukázať, a to je super príležitosť. Celkovo si myslím, že pre niekoho, kto hľadá takú tradičnejšiu, ale zároveň starostlivú výučbu umenia, by to mohla byť dobrá voľba. Nie je to možno úplne moderné, ale je tam to ľudské teplo, čo mi na tom prišlo najdôležitejšie.