Bilingválne slovensko – španielske gymnázium Štúrova ulica, Nové Mesto nad Váhom

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o Bilingválnom slovensko-španielskom gymnáziu na Štúrovej ulici v Novom Meste nad Váhom, lebo si myslím, že je dobré, keď sa človek podelí so svojimi pocitmi a skúsenosťami. Ja som tam chodila a teda mám na to celkom jasný názor. Na začiatok musím povedať, že ak niekto vážne chce vedieť po španielsky, tak toto je podľa mňa fakt super voľba. Španielčina je tu na úplne inej úrovni, ako na bežnej strednej škole. Mali sme aj učiteľov, ktorí boli priamo zo Španielska, a to je teda cítiť. Naučíš sa nielen jazyk, ale aj niečo o ich kultúre, a to mi prišlo fakt obohacujúce. Cítila som sa, akoby som si pomaly aj myslela v španielčine, čo je pre mňa obrovské plus. Aj možnosti ísť na nejaké výmenné pobyty alebo prax v zahraničí tu boli, a to je naozaj super príležitosť pre tých, čo chcú vidieť svet a niečo si skúsiť. Čo sa týka celkovej atmosféry, tak tam to bolo také všelijaké. Na jednej strane sa mi páčilo, že sme boli taká menšia komunita, všetci sa viac-menej poznali. Ale zase na druhej strane, mám pocit, že niektorí učitelia neboli až takí nadšení, keď mali učiť svoje predmety v španielčine. Niekedy som si pripadala, akoby sa len snažili prejsť učivom, a nie vysvetliť ho poriadne, hlavne pri veciach ako matematika alebo fyzika. Tam sa často stalo, že polovica triedy len ticho sedela a čakala na koniec hodiny, lebo nerozumeli ani slovo, alebo im to jednoducho nešlo. Chápem, že je to bilingválne, ale niekedy mi prišlo, že kvôli jazyku trpí kvalita výučby samotného predmetu. Tlak na žiakov je tu dosť veľký, to si treba uvedomiť. Naozaj sa od nás veľa očakávalo, a to nielen čo sa týka španielčiny. Niekedy som si pripadala strašne vyčerpaná a frustrovaná z toho množstva úloh a učenia. Niektorí učitelia boli fakt zlatí a chápali, že máme aj iné predmety, ale iní nám toho naložili toľko, že som mala pocit, že len sa učím a nič iné nerobím. A to ma celkom štvalo. Nehovorím, že nemáme makať, ale predsa len je tam nejaká hranica, kedy už človek len prežíva. Čo sa mi ešte páčilo, boli rôzne projekty a akcie, ktoré škola organizovala. Tam sa dalo spoznať nových ľudí, a hlavne si vyskúšať veci v praxi. Napríklad tá prax vo firme, čo spolupracuje so školou, to bolo fakt dobré na CV-čko. Ale zase, niekedy som mala pocit, že vedenie školy má také svoje predstavy o tom, čo je pre nás najlepšie, a naše názory niekedy neboli až tak vypočuté. Prišlo mi, že sa tam moc nedalo diskutovať o veciach, ktoré nám prekážali. Celkovo, ak ide niekomu hlavne o perfektnú španielčinu a je ochotný obetovať tomu aj niečo z iných predmetov alebo zniesť väčší tlak, tak potom je to podľa mňa dobrá voľba. Ale treba sa pripraviť, že to nebude vždy prechádzka ružovou záhradou. Bolo to náročné, ale zase som sa naučila strašne veľa.

   Pridať reakciu