Bilingválne gymnázium Milana Hodžu Komenského 215, Sučany

⭐ Vložené recenzie

1. No, tak kde začať s Bilingválnym gymnáziom v Sučanoch? Pamätám si, keď som sa sem hlásila, že som si myslela, ako budem mať super život a hlavne tú angličtinu, to mi naozaj imponovalo. A musím povedať, že to sa potvrdilo. Angličtina je tu fakt iná liga. Niekedy mám pocit, že po anglicky rozprávam aj v spánku. Vďaka tomu, že máme niektoré predmety v angličtine a často aj s ľuďmi, ktorí sú fakt dobrí, mi už nerobí žiaden problém pozrieť si seriál bez titulkov alebo čítať nejaké články z netu. Cítim sa oveľa istejšie, aj keď idem niekam do zahraničia. Kamošky, čo už sú na výške, mi hovorili, že vďaka tomu majú oveľa ľahšie štúdium, lebo sa nemusia trápiť s anglickou terminológiou. Takže za mňa, ak chceš fakt dobrú angličtinu, tak tu si na správnom mieste. Čo sa týka samotného učenia, je to tu dosť náročné, to nebudem klamať. Niekedy mám pocit, že okrem školy iný život ani nemám. Učiť sa do noci je tu bežné a človek si musí zvyknúť na to, že voľný čas, tak ako ho možno poznala predtým, nebude. Ale zase, na druhej strane, má to aj svoje výhody. Keď vidím, ako sa s nami niektorí učitelia trápia a snažia sa nám to vysvetliť aj desiatykrát, tak si poviem, že to predsa nemôžem len tak vzdať. Sú tu učitelia, ktorí sú fakt srdciari a dokážu ťa nadchnúť aj pre veci, ktoré ťa predtým vôbec nebavili. To je super, keď máš pocit, že to nie je len o bifľovaní, ale že ti niekto naozaj odovzdáva to svoje know-how. Nehovorím, že všetci sú takí, občas máš pocit, že to prednášanie trvá celú večnosť a niekedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo výklad bol fakt suchý. Ale to je asi všade, však? Máme tu aj kopec projektov a rôznych akcií, čo je fajn, lebo sa človek môže odreagovať a spoznať aj iných ľudí. Naozaj, občas mi príde, že život tu na internáte a v škole je taká malá bublina, kde sme si tak nejak zvykli na seba a na ten náš študijný režim. Ale vďaka tomu sa tu vytvorili aj také kamarátstva, ktoré si myslím, že vydržia roky. Je tu taká zvláštna atmosféra, kde si navzájom pomáhame, aj keď vieme, že sme tak trochu konkurencia, keďže všetci chceme ísť na dobré výšky. Aj keď mám občas pocit, že je tu na mňa vyvíjaný tlak a že niektorí dospelí by mohli byť trošku chápavejší voči tomu, že sme ešte stále len tínedžeri, myslím, že ma to tu pripravuje na život a naozaj na niečo veľké. Asi ma to naučilo, že bez snahy to nepôjde, a že si musím vybojovať svoje miesto.

   Pridať reakciu