Arcibiskupské gymnázium biskupa P.Jantauscha Jána Hollého 9, Trnava

⭐ Vložené recenzie

1. Takže, keď sa ma niekto pýta na gymnázium na Jána Hollého v Trnave, mám v hlave fakt kadečo. Na jednej strane si spomínam na super kamošky a takú tú atmosféru, čo inde asi nezažiješ. Ono, je to cirkevná škola, takže sa s tým proste počíta, že to nie je len o matike a slovenčine. Trochu mi to pripomínalo takú väčšiu rodinu, ale niekedy aj s tými otravnými tetičkami a prísnymi strýkami, vieš ako. Niektorí učitelia boli fakt top. Naozaj sa snažili, aby nás niečo naučili a aby to nebola len taká suchá teória. Pamätám si, že niektoré hodiny boli tak zaujímavé, že čas letel a človek ani nevedel ako. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili niečo nové vymyslieť a prebrať s nami. Cítila som, že im na nás záleží a chcú, aby sme naozaj niečo dokázali, nielen prešli maturitou. Na druhej strane, potom boli aj takí, pri ktorých som mala pocit, že polovica triedy len tak prežíva hodinu a čaká na zvonenie. To bolo občas dosť demotivujúce, keď si prišla s nadšením a odišla s pocitom, že si zasa premárnila čas. Disciplína bola dosť prísna, to je jasné. Na jednej strane to bolo fajn, lebo sa tam necítila nejaká šikana alebo také veci, a celkovo bol všade poriadok. Nemusela som sa báť, že ma niekto bude otravovať alebo niečo podobné. Ale zas, niekedy mi to prišlo až moc. Ako keby nebolo dosť priestoru na to, aby si človek vyjadril svoj vlastný názor, ak bol iný ako ten správny. Mám pocit, že občas sa tam až príliš tlačilo na to, aby sme všetci mysleli rovnako, a to ma občas dosť dusilo. Chýbala mi tam občas taká tá voľnosť, ktorú som videla u kamošiek na iných školách. Čo sa týka prípravy na výšku, tak to je dosť individuálne, ale ja som mala pocit, že hlavne v humanitných predmetoch a jazykoch to bolo fakt dobré. Veľa sme sa učili, a keď si chcela, tak sa dalo fakt makať a pripraviť sa. S týmto som bola celkom spokojná, lebo som vedela, že mi to pomôže. Ale viem, že niektoré predmety neboli až tak silné, zdá sa mi, že napríklad prírodovedné predmety mali slabšie, alebo to záviselo od toho, na akého učiteľa si natrafila. Celkovo to bolo také… komplexné. Našla som tam úžasných ľudí, zažila som kopu vecí, ktoré by som inde nezažila, a niektorí učitelia mi fakt otvorili oči. Ale zároveň tam boli aj tie veci, ktoré mi liezli na nervy a kvôli ktorým som si občas želala, aby už bol koniec. Je to škola s vlastným duchom, to je isté.

   Pridať reakciu