Kniha: Pygmalion
Autor: George Bernard Shaw
Pridal(a): Brendy
Obecná charakteristika
druh: drama
žáner: komédia (romantická hra)
Tematická výstavba
námět: hra rieši problematiku ženskej emancipácie a v širšom kontexte otázku ľudskej dôstojnosti, kritika anglických konvencií, falošnej morálky a meštiackej spoločnosti
miesto dej: Anglicko (Londýn)
doba dej: začiatok 20. storočia
Postavy:
- Líza Doolittlová – prostorieká pouličná kvietinárka, ktorá vyrastala v chudobných pomeroch; naprosto prirodzená, pôvabná a bystrá, bude prevychovaná p. Higginsem, vezme si Freddyho
- Henry Higgins – postarší profesor fonetiky, ktorého koníček sa stal obživou – miluje svoju prácu; jeho správanie je miestami hrubé až arogantné; má veľký záujem a nadšenie pre vedu, vsadí sa so svojím priateľom Pickeringom, že z Lízy do 6 mesiacov urobí dámu
- plukovník Pickering – Higginsov priateľ, ktorý je expertom na indické jazyky; správa sa ako pravý džentlmen a na rozdiel od svojho priateľa sa zaujíma o city človeka, stará sa o Lízu počas sázky
- pani Pearceová – hospodyně v dome pana Higginse; milá, starostlivá a svojho pána veľmi dobre pozná, stará sa o Lízu
- Alfréd Doolittle – otec Lízy; pracuje ako popolár a má rovnaký slovník ako jeho dcéra; jeho záľubou je pitie
- Freddy Eynsford-Hill – nesmelý mladík; syn pani Hillovej; zamilovaný do Lízy; sám by sa neuživil
- Klára Eynsford-Hillová – mladá energetická dievčina, trochu „přidrzlá“
- pani Higginsová – matka Henryho; veľmi milá a starostlivá dáma; Lízu si veľmi obľúbila a pomáha jej
Myšlienky
– autor chcel poukázať na odlišnosti spoločenských vrstiev nielen v správaní, ale aj v jazyku
– zároveň však poukazuje na to, že človek z nižšej vrstvy dokáže vyrovnať ľuďom z vrstvy vyššej
– pomocou irónie vystavil kritike zlé vlastnosti ľudí, spoločenské konvencie a predsudky, ktoré považuje za hlúpe a nebezpečné
Jazyková výstavba
– písaná formou dialógov, výstižné charakteristiky postáv
– jazyk: hovorový, jednoduchý, chvíľami až nespisovný, knižný
– dôležitá je jazyková komika (najdôležitejším prvkom je irónia)
– v texte je veľká časť venovaná scénickým poznámkam, nielen na začiatku dejstva, ale aj počas neho, objavujú sa dlhé pasáže s vysvetlivkami, čo a prečo kto robí
Kompozičná výstavba
– chronologická kompozícia
– vyústenie jednotlivých situácií odporuje všeobecnému predpokladu (najvýraznejšie vo závere hry, ktorý môžeme označiť ako happy end, ale len zdanlivý, falošný)
– dielo o 5 dejstvách + doslov, v ktorom sú dokreslené osudy jednotlivých postáv
Zaradenie autora, znaky obdobia
– drama 1. pol. 20. storočia
– realizmus (z latinčiny = večný, skutočný)
- ide sa o metódu zobrazenia skutočnosti a jej kritického poznávania, požiadavka objektivity, používajú sa nové výrazové prostriedky (nárečia, archaizmy), kladený dôraz na prehľadnú kompozíciu, literárny hrdina sa vyvíja
Autori, ktorí tvorili v rovnakej dobe
Bertolt Brecht (Matka kuráž a jej deti), Eugene O’Neill (Smutek sluší Elektre), Romain Rolland, John Galsworthy (Sága rodu Forsytov)
Vlivy na tvorbu
– inšpiráciu našiel v Ovidiových Premenách: poukazuje na príbeh o Pygmalionovi, ktorý vytvoril sochu krásnej dievčiny, do ktorej sa zamiloval, svojou láskou kameň oživil, dievčina mu lásku opätovala
Kritika a vplyv diela
– k popularite románu prispela jeho muzikálová verzia My Fair Lady (1956), ďalej pak 3x sfilmovaná
– kritiky však pobúrilo jeho návšteva ZSSR a jeho nekritický obdiv Stalina
– inšpiráciou pre Vladislava Vančuru v komédii Josefína
Spoločensko-historické pozadie
– rozmach a dokončovanie priemyselnej revolúcie, hospodársky vzostup, aplikácia poznatkov v praxi
– odraz 1. SV, oslabenie nemeckej moci
Porovnanie
– hlavná hrdinka žena: W. Styron: Sophiina voľba, A. Moravia: Horalka, V. Vančura: Markéta Lazarová
– kritika anglickej spoločnosti: O. Wilde: Jak je dôležité maťi Filipa, Obraz Doriana Graya
Obsah
Profesor Higgins pred divadlom počuje hroznú angličtinu Lízy Doolittlovej, ktorá predáva v košíku kvety. Majú menšiu roztržku na ulici a Líza sa zoznámi s Higginsom aj s plukovníkom Pickeringom. Keď sa Líza dozvie, že by ju Higgins bol schopný naučiť správne hovoriť a ona by si mohla otvoriť kvietinárstvo, rozhodne sa teda, že ho navštívi. Ponúkne mu peniaze za výuku (i keď je to smiešne malá čiastka). Higgins prijme a s Pickeringom uzatvorí sázku, že z nej za půlroka urobí dámu, na ktorej nikto nepozná jej pôvod. Ukáže sa, že Líza má veľmi dobrý sluch a rýchlo odposlúchne správnu výslovnosť a nakoniec to dokáže.
Najprv ju Higgins vezme do spoločnosti k svojej matke, tam sa do nej zamiluje Freddy. Ďalšou akciou je ples, kde ju tzv. odborník Dick prehlási za maďarskú princeznú – podľa jej výslovnosti a správania. Higgins teda vyhrá sázku a spolu s Pickeringom si gratulujú.
Nikto však nepochváli Lízu, ta sa naštve a hodí po Higginsovi trepky a v noci utečie k jeho matke.
Freddy, zbláznený láskou k nej, si ju chce vziať, Higgins pre ňu však príde a nakoniec sa dohodnú, že bude ďalej bývať s ním a budú trojspolok – dva starí mládenci a Líza.
V pozadí je jasne cítiť, že Higgins Lízu tajne miluje, ale nechce si to priznať. Zároveň tiež žiarli na Freddyho.
V závere prichádza stretnutie s otcom Lízy, ktorý vďaka profesorovi zbohatol a žení sa (kvôli sociálnemu postaveniu – dostal sa vďaka peniazom do vyššej triedy, ale to mu nelíbalo, každý teraz po ňom niečo chcel a náhle sa k nemu všetci hlásia = chcú peniaze). Líza si volí ľahší život s chudobným Freddym v malom kvietinárstve za peniaze jej otca, než podradené postavenie služky v Higginsovom dome.
Môj názor
Príbeh ma pobavil, striedali sa tu humorné chvíľky s chvíľkami vážnejšími, zamyšlenejšími, prejavujúcimi skutočný ľudský charakter. Myslím si, že G. B. Shaw bravúrne vystihol postavenie postáv vo spoločenských vrstvách, a takisto to, že človek môže svoje správanie a svoj jazyk zmeniť k lepšiemu. Povahy hlavných postáv som poznala hneď z prvých strán knihy, vedela som, že Higgins bude namyšlený, zato Líza a plukovník budú hodní a milí.
Autor:
George Bernard Shaw (1856 – 1950)
– írsky dramatik, kritik, esejista
– nositeľ NC za literatúru
– spoluzakladateľ tzv. fabiánskej spoločnosti, ktorá odsuzovala Marxove myšlienky
– tvorca tzv. diskusnej komédie, majster vtipov, paradoxov a satiry
– po W. Shakespearovi druhý najvýznamnejší dramatik
– začínal s prózou, ale nebol v tom dobrý, vynikal vzhľadom, písal zo súčasnosti aj histórie
– dosiahol základné vzdelanie, narodil sa v rodine dublinského úradníka, vo 20 rokoch odišiel do Londýna, presadil sa až vo 36 rokoch, v Anglicku
Ďalšie významné diela: Svätá Jana, Caesar a Kleopatra, Živnosť pani Warrenovej, Majorka Barbara