Pýcha a predsudok – rozbor (obsah)

 

Kniha: Pýcha a predsudok

Autor: Jane Austen

Pridal(a): Kaxa

 

 

Jane Austenová

• Anglická spisovateľka, zakladateľka moderného rodinného románu v anglickej literatúre.
• Najviac zaujala Jane Austenová svojimi románmi. Vo väčšine z nich je ústredným motívom myšlienkové a emocionálne zrastanie mladých hrdiniek, zkúmanie sveta z ženského hľadiska, vychádzajúce z poznania ľudskej povahy.
• Vytvára vo svojich románoch živé postavy, nedostatky jej hrdiniek vychádzajú predovšetkým zo špatnej rodinnej výchovy. Všetky jej zápletky sa vyznačujú láskou, aj keď o nej často nepriamo hovoria.

Diela

• Rozum a cit – 1811, prvý autorčin román je príbehom citového a morálneho zrastania dvoch sestier. Pôvodné zpracovanie románu dopisovou formou nebolo nakladateľom prijaté, preto ho Austenová prepracovala na vyprávanie s dialógmi v tretej osobe.
• Pýcha a predsudok – 1813, najvýznamnejšie autorčino dielo je príbehom rodiny Bennetových, predovšetkým troch dcéry, Elizabeth. Pýcha a predsudok vystupujú do ich vzťahu s Darcym, ktorý je typom anglického džentlmena. Nakoniec nájdu cestu k vzájomnému porozumeniu.
• Mansfieldské panstvo – 1814, príbeh o modernej Popelke
  Emma – 1816, o živote v uzavretom venkovskom spoločenstve a psychológii nezávislých, ale sobeckých a snobských hrdiniek.
  Northangerské opátstvo – 1817, výsmech falešnej sentimentalite, vzniklo na základe čítania gotických románov.
• Presvedčenie – 1818, posledný román je rovnako postavený na odstraňovaní nedorozumenia v citovom vzťahu hrdiniek – Anne Elliotovej a námorného dôstojníka Wentwortha.
• Sanditon – mal by byť v poradí siedmym románom Jane Austenovej, ale autorka ho nestihla dokončiť. Keď začala počiatkom roku 1817 jeho prvé kapitoly, bola vážne chorá a zostávalo jej necelých šesť mesiacov života. Na základe rozsiahleho fragmentu diela dokončila autorka vystupujúca pod pseudonymom Marie Dobbsová.

 

Historické súvislosti

ROMANTISMUS VE SVETOVEJ LITERATÚRE

• Umelecký smer, ktorý sa v európskom umení objavuje koncom 18. a v 1. polovici 19. storočia.
• Autori vystupujú ako génioví, hľadajú a nalézajú pravdu a tvorí výnimočné hodnoty. Bouria sa ako siláci, nepochopení a osamotení. Spoločnosť vidia ako pokryteckú, svet považujú za nespravodlivý.
• Hlavné centrum bolo Anglicko a Francúzsko, veľké centrum bolo aj Nemecko.
• Základný romantický rozpor je daný napätím medzi snom, fantáziou a osudom a historicky danou skutočnosťou. Romantické prvky sú napr.: postava vydedenca, stredoveká téma, láska k prírode, záľuba vo všetkom necivilizovanom… Čistý romantizmus sa moc nevyskytuje, skôr sa prelína s ostatnými smermi. V tomto období vzniká aj historický román (zakladateľ – W. Scott, hlavná hrdinka je idealistický snílec, končí tragicky).

Základné rysy:

• romantický hrdina = často sa prelína s autorom, je to človek výnimočný, neschopný prizpôsobiť sa.
• láska = býva cieľom hrdinu, ale v väčšine prípadov nešťastne miluje svoj ideál.
• silná subjektivita diela = autor vyjadruje svoj názor a často sám vstupuje do deja.

Delenie romantizmu

• a) revolučný – autor neutíka pred skutočnosťou, jeho hrdinovia sa bouria
• b) konzervatívny – autor sa snaží skutočnosti uniknúť do minulosti alebo náboženských predstáv, hrdinovia nenachádzajú rešenie.

 

ANGlickO

• George Gordon Byron – najznámejší anglický romantický básnik, pochádzal z Londýna, mal ťažký život s hysterickou matkou, študoval Cambridge, bol členom snemovne, hodne cestoval, pobúril spoločnosť svojimi výstrednostami a názormi. Zomrel na následky malárie v Grécku, kde bojoval proti Turkom.
  • Dielo: Childe Haroldova púť = epos o 4 spevoch, obsahuje všetky romantické prvky, hlavný hrdina zhnusený životom putuje do rôznych krajín, kde sa odohrávajú rôzne bitky, končí na pustom pobreží.
  • Don Juan = označované ako literárny kuriozita. Hlavný hrdina vypráva svoje životné zážitky, ale je tu aj rad úvah o svete a zábavných anekdot.
  • Džaur = hl. hrdinou je neznámy muž, ktorý v mladosti zabil svojho soka v hádke. Aby unikol pred vyšetrovaním, ide do kláštora. Po čase tam príde iný muž, ktorého sa Džaur vyznačí, ale nevie, že neznámy muž je synom muža, ktorého Džaur zabil. Džaur sa i na smrteľnej posteli trápi.
  • Beppo = poviedka o talianskych sexuálnych mravoch
• Percy Bysshe Shelley – pochádzal zo šľachtickej rodiny ale brzy sa vyvinul konvenčným, študoval Oxford, ale bol vylúčený, od 1818 žil v Taliansku. Zahynul v morskej búrke pri plavbe na vlastnej plachetnici. Jeho manželka Mary Shelleyová je autorkou Frankensteina. Mal svobodomyseľné myšlienky, cit pre sociálnu spravodlivosť a vzťah k prírode.
  • Dielo: Odpútaný Prométheus = veršované lyrické drama. Jupiter zotročí Prométhea, ktorý za pomoci démona sediačiho v hlbine Zeme (symbol večnosti) Jupitera zvrhne a sám je odpútaný, čím končí útlak Bohov a nastáva čas ľudskej slobody, lásky a radosti.
  • Cenci = tragédia podľa skutočnej udalosti. Bohatý šľachtic Cenci zabije celú rodinu. Zabije manželku, dvoch synov a zabije dcéru. Zvyšok rodiny sa spikne a zabije ho. (Vraždy sa zúčastňuje aj pápežský legát.) Keď sa vražda vyšetruje, pápežský legát hovorí, že to spáchala Cenciho rodina a tá je odsúdená. Majetok pripadne cirkvi.(!)
• John Keats – domnieval sa, že básnické dielo má krásnou formou vyjadrovať pravdivý obsah. Písal sonety, balady a ódy.
• Dielo: Óda na grécku urnu
• Walter Scott – zakladateľ hist. románu, narodený v Škótsku, vystudoval právo a pôsobil ako advokát, od detstva zbieral a zapisoval ľudové balady a vyprávania, bol okúzlený starobylými príbehmi zo škótskych dejín. Začal písať básnické poviedky a potom historické romány. Zomrel na svojom zámku.
  • Dielo: Waverly = 1. hist. román o jednom škótskom rode.
  • Ivanhoe = román zo stredovekých anglických dejín. Mladý rytier Ivanhoe sa zamiluje do Lady Roweny, o ktorú sa uchádza aj normanský križiak. Ivanhoe sa zúčastní križovej výpravy, prejaví sa a stane sa obľúbencem kráľa. Stejne ako Rowena sa ale dostane do zajatia Normanov, je ranený a ošetrovaný krásnou Rebekou, ktorá sa do neho zamiluje. Chystá sa spiknúť, ale kráľ Richard tomu zabráni, ujme sa znova trónu, Ivanhoe sa ožení s Rowenou a Rebeka je vyhnaná z krajiny. Ivanhoe ju zachráni a ona odíde z Anglicka.
  • Jezerní panna = básnická poviedka o škótskom panovníkovi, ktorý sa dostane do divokého kraja, prijme pohostinstvo krásnej dievčiny, zamiluje sa do nej, dovie sa jej, ale nevie, že je dcérou znepriateľeného rodu Daglasov. Idylu naruší príchod ozbrojených povstalcov proti kráľovi, ale všetko končí dobre. (Kráľ im daruje milosť.)

 

FRANCÚZSKO

Autori sa kriticky stavali k domácej klasicistickej tragédii (vyzdvihovali len Shakespeara), zdôrazňovali citovosť a motiv návratu k prírode, hlásili sa k dielu J. J. Rousseaua. Romantizmus sa občas prelína s realizmom (napr. Stendhal – patrí skôr k realistom)

• Viktor Hugo – básnik, dramatik a prozaik, narodený v rodine republikánskeho dôstojníka, študoval vojenskú školu, neskôr sa stal stúpencom Napoleona. Žil 18 rokov v exile (odporca Napoleona III.), po návrate do Francúzska sa stal poslancom a senátorom. Zomrel v Paríži.
  • Dielo:Legenda storočí = cyklus epických poémií, vzďahuje stredovek (katolicizmus), inšpirácia pre řadu českých autorov (Vrchlický, Machar, Neruda )
  • Ódy a balady
  • Muž, ktorý sa smeje = keď bol tento muž ešte malý, v detskom súboji mu súper rozriznul ústa (vypadol, že sa po stáročia smeje). Pán jeho rodičov si ho obľúbil a ukazoval ho ako atrakciu. Keď muž dospel, stal sa revolucionárom a všetkých, ktorí sa mu smiali, poslal na gilotínu.
  • Chrám Matky božej v Paríži
  • Bídníci
• Alfred de Musset – duchovný vzťah s romantičkou George Sandovou.
  • Dielo: Zpovedeť dieťaťa svojho veku = osud starosti, zklamanie. Prožíva milostný vzťah a nakoniec zvíťazí. Seznamuje sa so staršou vdovou Brigitou, trápi ju žiarlivými scénami, čím nakoniec rozbije vzťah. Odchádza a vylietuje ho len Boh. Román má autobiografické rysy, M. ho písal pod dojmom rozchodu so Sandovou.
• Alexandre Dumas st. – jedným z nejobľúbenejších autorov svojej doby. Písal úspešné divadelné historické hry, v ktorých vyjadroval romantické pocity svojej generácie. Nebola pre neho dôležitá historická vernosť, ale dobrodružnosť a napínavosť dejú.
• Dielo: Čierny tulipán
• Hrabě Monte Christo
• Tři mušketýri
• Jindřich III. a jeho dvůr

 

NĚMECKO

• Novalis
  • Dielo: Heinrich von Ofterdingen = Modrý kviet – román
• Bratia Grimmovci (Jacob a Wilhelm) – zakladatelia modernej germanistiky
  • Dielo: Pohádky pro deti a celú rodinu = podobné pohádkové typy ako u Němcov a Erbena.

 

RUSKO

• Alexandr Sergejevič Puškin – narodený v Moskve, jazykovo a literárne nadaný, pracoval na ministerstve zahraničia v Petrohrade, viedol bohémsky život, prepadol sa s dekabristami. Zomrel na následky zranenia v súboji.
  • Dielo: Evžen Oněgin – román vo veršoch. Hlavný hrdina je mladý znudený Oněgin, po smrti strýca zdiedil veľký majetok. Spriatelí sa s romantikom Lenským a dcérmi Larinovcov Olgou, snúbenicou Lenského, a Taťánou, ktorá sa do Oněgina zamiluje. Napíše mu dopis, ale on ju odmietne a z nudy sa dvorí Olze. Vyvolá žiarlivosť Lenského a v súboji ho zabije. Cestuje a po návrate je znova oslovený Taťánou, ktorá sa už ale vydala a i keď ho miluje, odmietne ho.
  • Kapitánská dcéra = historická poviedka, šľachtic sa zamiluje do kapitánskej dcéry Marie, spozná sa s budúcim povstalcom Pugačevom a za to je odsúdený. Nakoniec mu je však udelená milosť. (Marie o to žiada carevnu.)
  • Piková dáma = novela o karetnom hráčovi Heřmanovi, ktorý ide do domu hraběnky zistiť tajomstvo troch kariét, ktoré vyhráva. Na schodoch potká hraběnku, ta sa ho zľakne, upadne a pred smrťou mu ešte tajomstvo prezradí. Ide hrať, dvakrát vyhrá veľké množstvo peňazí, ktoré vsadí na tretiu kartu, ta sa ukáže ako piková dáma, on prehráva a zošílí.
  • Boris Godunov = hist. dráma zo skutočnosti. Po smrti cara Fjodora sa vládne Boris Godunov, vládne kruto a pri tažení umiera, carom sa stáva Lžidimitrij. Ľudia mu však neprisudzujú slávu, pretože popravil Godunovu ženu a deti.
• Michail Jurievič Lermontov – zo šľachtickej rodiny, vychovaný babičkou, študoval v Moskve, vylúčený, potom študoval dôstojnícku školu, viedol bohémsky život, mal proticarské názory. Zabitý v súboji.
  • Dielo: Démon = existuje až 8 verzií této poémy. Démon je vyhnaný z raja, nechce pôsobiť zlo, okúzli ho krásna knieža Tamara, vyzná jej lásku, ale jeho pokušenie znamená jeho pád. Tamara zomrie a zlo je porazené.
  • Hrdina našej doby = 5 noviel, ktoré spája postava G. A. Pečorina, líči tragickú lásku, potom formu denníkov celý Pečorinov život, súboj s príteľom…
  • Maškaráda = divadelná hra. Arbeninova žena ztratí na plese náhrdelník, nájde ho iná žena a ako príslib lásky ho dá svojmu mužovi. Arbenin ho spatří, žárlí a nakoniec svoju ženu Ninu otráví. Dielo bolo zakázané a preto Lermontov pridal konec, kde Arbenin zachráni a ona odíde z krajiny.

 

REALIZMUS

• Umelecký smer, ktorý prevládol v literatúre v 2. polovici 19. storočia z lat. realizmus = věcný, skutečný

Ve 2. polovici 19. storočia sa:

• rozvíjajú prirodné a technické vedy
• prosazuje sa exaktní myšlení /vědecké postupy sú založené na matematických výpočtoch/
• nastáva rozvoj priemyselnej výroby
• ľudia veria v rozum a skúsenosti
• vo filozofii sa rozvíja pozitivizmus – smer, ktorý prosazuje, že len to je skutočné, čo lze dokázať zmyslami a skúsenosťami
• objavuje sa snaha uplatniť tyto vedecké postupy v literatúre – spisovatelia i kritici začali chápať literatúru ako vedeckú analýzu spoločnosti

Znaky realizmu:

• pravdivý obraz skutočnosti /bez idealizácie/
• presné a všestranné štúdium života spoločnosti a vnútorného sveta človeka
• realistický hrdina je typický jednotlivec /zatím čo romantický hrdina bol človek výnimočný/, v príbehu sa mení a vyvíja, niekedy je ústredný hrdina nahradený kolektívom
• autor sa priamo neúčastní deja, stojí jakoby nad príbehom, svoj názor uplatňuje výberom faktov, tématu, postáv
• kritika nedostatkov v spoločnosti – kritický realizmus
• nový výrazový prostriedok: hovorová reč, nářečia

 

ANGlickO

• sestry Brontëovy
  • dcery kaplana, vychovávané prísne, literárne činné
  • jejich diela tvoria prechod medzi romantizmom a realizmom

• • Charlotte Brontëová
    • Jana Eyrová – nehezká dievča, získala vzdelanie a zamilovala sa do staršieho muža pana Rochester, stala sa vychovateľkou v jeho dome, kde žila jeho šialená žena – zklamanie. Odejde – vyrieší sa, až kým je Rochester starý
  • Emily Brontëová
    • Na výšinách búrlivých – vřesoviště, román o rozbouřených vášních dvou generácií dvou rodin, nálezce Heatcffith – velmi obľúbený, všetko podbarvené tajomstvom starou služkou, príbeh vyprávať s odstupom času starý nájomca

 

Rozbor diela: Pýcha a predsudok

Literárny druh: Epika

Literárny žáner: román rodinného typu

 

Literárny štýl/sloh:

• Dielo je napísané v er-forme.
• Charakteristika postáv vyplýva z ich konania, niektoré sa popisujú a hodnotia samé.
• V. štýl oplýva veľkou nápaditosťou.
• jazyk: lexikálne bohatý, rétoricky mnohovrstevný, časté archaizmy, knižné obraty, ktoré sú z mluveného hľadiska ťažkopádne (záměrne), jazyk neslúži na sdelenie, vytvára samostatnú rovinu obrazných prirovnaní, prúdiacich rozhovorov a podivných oslovení fiktívneho adresáta
• zvláštne štýlizovaná reč – vznešený štýl, spisovná čeština, archaizmy, prechodníky, složité súvetia, snaha o oživenie slov dávno zapomenutých, latinské výrazy
• kniha má na čitateľa pôsobiť ako vytrženie z bežných hovorových zvykov, chce vybídnúť k pozornému vnímaniu textu
• veľké množstvo dialógov, slovná komika
• najznámejšie vety z diela: „Tento zpôsob leta sa mi zdá poniekud nešťastným.“ (A. Dúra)

 

Tropy a figúry (príklady)

• epiteton ornans
  • veľkolepého mesiaca, odulý reťazec, žirné polia
• perifráza
  • usedajú do tiena platanov
• anafora
  • hle, vzťahovanie sa stáva miernym
  • ať posúva nos… , ať sa mierní
• personifikácia
  • vzťahovanie sa stáva miernym
  • reťazec, ktorý vyrazil z obličaja
  • čas poskytuje viac veku
• oxymorón
  • zdvíha sa a opäť klesá
• anakolut
  • Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na počiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov…
• eufemizmus
  • z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj
• prechodník
  • řkouce, vyňavše
• metonímia
  • Nie je vám vhod táto desiata hodina, jež právě slieta zo starobylého veže baziliky..?

 

Kompozičná stavba

• pisané chronologicky s minimom odbočiek od hlavnej dejovej línie
• text je rozdelený na množstvo malých kapitol, označených ironickými názvami (Cesta cnosti, Strážte sa strážnikov)
• opomíja uvozovky, z kontextu poznáme, že ide o priamu reč (jakoby celú knihu vyprával jeden vyprávač)

 

Porovnanie

• naprosto ojedinelé dielo

 

Kritika a vplyv diela

• dielo bolo vnímané pozitívne najmä avantgardnými umelcami a teoretikmi štrukturalizmu
• výhrady mali kritici konzervatívni (Arne Novák) a katolíci
• toto dielo našlo odozvu v 60. rokoch prostredníctvom štúdií a esejov, ktoré sú dôkazom uvoľnenia kultúrnej atmosféry
• v roku 1967 bol podľa knihy natočený rovnomenný film (R. Hrušínský, V. Brodský, J. Menzel – tiež réžia)

 

Postavy:

• majster Antonín Důra – starší muž, majiteľ vidieckej plovárne v kúpeľskom mestečku, záletník, stará sa o svoje telo, ľudské telo je pre neho najdôležitejšie, svoju ženu už nemá rád, užíva si života
• Kateřina Důrová – nepřítomná žena, manželka Antonína, není šťastná v manželství, není hezká, tlustá, podezřívavá
• Kanovník Roch („abbé“) – největší mravokárce, ale sám je okouzlený dívkou, přítel Antonína, oceňovatel mravnosti, vzdělaný knihomol
• major Hugo – přítel Antonína, bývalý voják, vznešený, bohatý, slušného vychování
• Arnoštek – potulný kouzelník, cestuje po světě, polykač ohně, akrobat apod., „švarný chlapík“
• Anna – mladá krásná dívka, nejspíš partnerka Arnoštka, pomáhá Arnoštkovi při vystoupeních – vybírá peníze, za svobodna se jmenovala Nezválková

 

Obsah

Je chladné leto a v kúpeľskom mestečku Krokovy Vary sa skoro nič neděje. Do Důrovy plovárny teda mnoho ľudí nechodí. Kanonik Roch je pohoršený, že si Antonín Důra sundal kalhoty, keď lezol do vody. Manželia Důrovi sa vzájemne pomlouvajú. Do mesta príjde potulný kouzelník Arnoštek a jeho pomocnica Anna. Usporiadajú niekoľko predstavení pre ľudí. Mesto je vzhuru nohami. Antonín Důra, kanonik Roch i major Hugo sú okouzlení krásou Anny. Kateřina Důrová si líbí Arnoštek a nosí mu jedlo. Antonín Důra podvedie svoju ženu s Annou, ale keď vchádza Anna do domu, poleje ju aj seba vodou a zalže manželke, že Annu zachraňoval. Kateřina mu neverí, ale aj tak sa o Annu stará. Potom odchádza za Arnoštkom. Kateřina pobýva teda spoločne s Arnoštkom a Annou. Kanonik Roch jde v noci k maringotke a Anna ho pozve dovnútra, práve varí ryby. Opilí výtržníci sa práve vracajú z hospody a vtrhnú do maringotky. Zraní kanonika Rocha – natrhnú mu ucho. Antonín mu ho potom zašije. Major Hugo sa tiež snaží o Annu, chce, aby s ním zostala, ale Arnoštek ho zbije. Kateřina sa pohádza s Arnoštkom a odchádza zpět k Antonínovi. Rozhodla sa, že mu odpustí. Avšak Antonín neodpustí jí a není rád, že sa k nemu vrátila.

 

Môj názor

Kniha sa mi opravdu veľmi páčila aj napriek tomu, že nebola nijak dejovo pestrá a jazyk je veľmi knižný a komplikovaný. Ako autor zamýšľal, bola pri jej čítaní nutná zvýšená pozornosť, čo ma však vôbec nevadilo, keďže príbeh bol čítavý a vtipný. Musím povedať, že s ničím podobným som sa doteraz nestretla.

 

Úryvok:

Staré časy:

Mnozí odvážlivci, keď sa ocitli na začiatku veľkolepého mesiaca júna, usedajú do tiena platanov a ich urputné vzezrenie sa stáva miernym. Hle, vzťahovanie a vysoký stĺp ortute, ktorý sa zdvihá a opäť klesá, pripomínajúci dych spáča. Hle, kyv slunečníka a táto tvár, kedysi hrozná. Ať posúva nos a odulý reťazec, ktorý vyrazil z obličaja tak prudko, ať sa mierní, lebo, proboha, mesto je tiché. Uprostred žirných polí je dostatok dvoch bielých v smysle národného básnictva, z býčkov sú voly, jalovice sú stelné a tam je máj.

Vtedy markytánky leta v kapote, v stredných ploských a prúdových, v stredných, ktoré nezrývajú cesty, chodili muž od muža, stolica od stolice a vyňavši blok z vydutého kapsára, trhali lístok po lístku. Chocholík ich nosov sa zardel, keďkoľvek hovorili k svojmu hostiteľovi hovoriac: „Dobrý deň, pane. Nie je dnes krásne jitro? Nie je vám vhod táto desiata hodina, ktorá právě slieta zo starobylej veže baziliky svätého Vavrinca? Domnievame sa, že čas poskytuje viac veku než čokoľvek iné, a vskutku, desať je viac ako deväť.“

(Zasadenie úryvku do kontextu: Úryvok sa nachádza na začiatku knihy, keď Arnošt a Anna prichádzajú do Karlových Varov.)