Kniha: Premena
Autor: Franz Kafka
Pridal(a): Mariana
Franz Kafka (1883 – 1924)
- Narodil sa 3. júla 1883 v Prahe na Starom Meste židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo.
- Vystudoval nemecké gymnázium. Po maturite začal štúdiom práva, v roku 1907 začal pracovať ako úradník v poisťovníctve. V tej dobe sa už venoval písaniu a považoval ho za svoj hlavný životný úkol.
- Jeho tvorbu výrazne poznačil nesúlad medzi ním a otcom a nevydařené zasnúbenia s Feliciou Bauerovou a Juliou Vohryzkovou.
- Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu u Viedne na tuberkulózu.
- Je bezpochyby najvýznamnejším predstaviteľom pražskej nemeckej literatúry.
- Kafka bol k svojmu dielu neobyčajne kritický. Len malú časť uvoľnil ku knižnému vydaniu. Väčšia časť diela vyšla v pozostalosti len vďaka tomu, že jeho priateľ Max Brod nerespektoval Kafkovo prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil.
- Kafkovy knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však zrkadlia jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premýšľajú nad hradbou sociálnej, národnostnej i rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesúladu, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného boja, túžbou po niečom, čoho nie je schopný dosiahnuť. Jeho dielo predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a ztroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. Stávajúci život bol pre Kafku nesnesiteľný, iný spôsob života nedosiahnuteľný. V diele sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je pojaté nadčasovo a mimo určitý priestor. U nás Kafkovo dielo nesmelo dlho vychádzať, pretože sa dostalo do rozporu so socialistickým režimom.
- Najslávnejší pražský spisovateľ. Jeho romány (Proces a Zámok či poviedky Premena a Ortel) sú dodnes zdrojom inšpirácie. O vydaní toho najpovedenejšieho z jeho tvorby sa zaslúžil (zčasti proti autorovej vôli) jeho priateľ Max Brod.
- Veľký vplyv na Kafkovu tvorbu mal bezpochyby jeho židovský pôvod. Praha tej doby bola vnímaná ako „Jeruzalém“ Európy. Kafka je predchodcom existenciálnej a absurdnej literatúry.
Dielo:
- Popis jedného zápasu, Ortel, Premena, Pred zákonom, Vidiecky lekár
- romány: Amerika (Nezvestný) – nedokončený, Proces, Zámok
- dopisy: Dopisy otcovi, Dopisy Felice, Dopisy Milene, Dopisy rodičom
Všeobecné rysy Kafkovho diela:
- Absurdita, fantasknosť (proti logike všedného života – neuveriteľné situácie sú prezentované ako samozrejmosť)
- Groteskné poňatie reality
- Nerespektovanie časovej postupnosti – vládne logika snu
- Svet líčený do najnepatrnejších podrobností – to zneklidňuje
- Monstrózna byrokracia
- Pesimizmus – márna túžba zachrániť človeka
Literárny kontext
Nemecky píšúci pražskí autori
- 20. léta 20. storočia – V Prahe sa formovala skupina literátov, ktorí písali nemecky, ktorí reagovali na problémy moderného sveta a na atmosféru pred a po 1. svetovej vojne.
- Títo autori vytvorili diela svetového významu, boli ovplyvnení židovskou, českou, nemeckou a rakúskou literatúrou.
Autori:
- Franz Kafka, Franz Werfel, Egon Erwin Kisch , Max Brod, Gustav Meyrink, Lenka Reinerová – posledný predstaviteľ
Rozbor diela: Premena (1915)
Základná charakteristika
- Literárny druh: krátka próza
- Literárny žáner: poviedka
- Ide o naprosto absurdnú a iracionálnu poviedku – nikde nie je vysvetlené, čím si Řehoř zaslúžil svoju premenu, prečo sa tak stalo atď.
Hlavná myšlienka
- Odcudzenie medzi ľuďmi, nemožnosť komunikácie, propadnutie svetu vecí
- Hlavným námetom poviedky je premena človeka v hmyz a následujúci vývoj vzťahu rodiny k tomuto stvoreniu.
- Podtext knihy autor špecificky nedefinuje, každý čitateľ ho môže vnímať úplne inak. Podľa môjho názoru by tento príbeh mohol byť narážkou na ľudskú nevšímavosť, chladnosť vzájomných vzťahov, odcudzenie, závislosť na peniazoch a podriadenie sa svojmu okoliu. Nevieme, čím sa hrdina previnil – jeho premena je trest, netušíme však za čo. Za to že ráno zaspal do práce? Alebo za to že rezignoval na vlastný pocit uspokojenia zo života kvôli svojim blízkym? Každého napadne iné vysvetlenie, ak vôbec nejaké je, a to sa mi na tomto príbehu páči.
Premena nabízia rad rozporuplných interpretačných, medzi ktorými je veľmi ťažké rozhodnúť, čo vlastne Řehořova premena v hmyz znamená.
Tu sú uvedené niektoré možnosti významu Kafkovej poviedky:
- Premena bola len Řehořova snová, nerealistická vízia.
- Ide o absurdnú grotesku plnú nadsázky a humoru. Řehořova premena je zdrojom pobavenia.
- Premena je symbolické zobrazenie osamelosti a bezradnosti pred vlastným údelom.
- Premena zobrazuje meštiansku strnulosť a povrchnú morálku.
- Z psychoanalytického hľadiska dochádza v rodine k dvojitej premeny. Najprv zaujal Řehoř otcovo miesto živiteľa (otec nepracoval, kým rodinu živil Řehoř) a Řehoř je teraz vodcovskou osobnosťou rodiny. Po premeny je Řehoř oslabený, stráca miesto vodcu, ktoré znovu zaujíma otec (vracia sa do práce). V súboji (jablká) otec syna smrteľne zraní.
Kafkovské rysy v poviedke
- izolovanosť: Řehoř sa premení v brouka, je izolovaný od ostatných, nemôže s nimi komunikovať
- bezmocnosť: Řehoř nemôže so svojím osudom nijak bojovať, nemôže sa premeniť späť
- absurdita, náznakovosť: brouk nie je detailne opísaný, musíme si ho domyslieť sami, sama premena je absurdná a nereálna
- pesimizmus: od začiatku premeny sa všetko len zhoršuje, žiadne vyhlídky na zlepšenie, končí smrťou
- odcudzenie: Řehoř sa postupne odcudzuje od rodiny, Markétka sa o neho spočiatku starala, ale aj ona nakoniec prestáva a štíť sa ho
- autorova záľuba v ponižovaní: Řehoř ako brouk je ponižovaný (smrteľný úder jablkom), ľudia sa ho štíť, nadávajú mu, opovrhujú ním
Kompozícia, jazykové prostriedky
- Poviedka je rozdelená do troch kapitol.
- V prvej sa Řehoř a jeho rodina vyrovnávajú s novou situáciou, v druhej nachádzajú chvíľkový spôsob ako spolu vychádzať a v tretej sa pocit odcudzenia (ktorý nikdy úplne nezmizel) vracia s mnoho väčšou silou.
- Dielo je písané chronologicky (s občasným spomínaním na minulosť a úvahami o budúcnosti).
- Er-forma.
Jazyk a štýl
- Dielo je písané spisovnou slovenčinou, autor používa jednoduchý jazyk, ktorý je ozvláštnený prechodníkmi. Autor používa skôr nepriame reči, priama reč sa vyskytuje len ojedinele.
- Premena obsahuje typické kafkovské prvky ako pocit bezvýchodnosti (hoci Řehoř do konca dúfa v akýkoľvek pozitívny zvrat svojho osudu), absurditu (svoju premenu prijal Řehoř s klidom), komicko-tragické momenty (otec bojuje proti Řehořovi hádzaním jabĺk) aj humor. Premena je dokonca často považovaná za jedno z najhumornejších Kafkových diel, jednak využívaním kontrastu racionálneho uvažovania a absurdnej situácie premeny v hmyz, jednak užitím paradoxných slovných spojení typu: …„a už klepal na jedny z postranných dverí otec, slabo, ale za to päsťou.“
- Autor používa spisovné formy jazyka bez slangových či hovorových výrazov. Text je dobre srozumiteľný aj pre dnešného čitateľa, keďže sa v ňom prakticky nevyskytujú archaizmy. Jazyk je skôr prostý, metafora a kvetnaté vety sa vyskytujú zriedka. Kontroverzný dej je vyprávaný s naprostou samozrejmosťou, bez pozastavenia sa nad absurditou situácie
Vyprávač
- objektívny, vševedúci
Hlavné postavy
- Řehoř Samsa
- poctivý, pracovitý, zodpovedný, živí rodinu, hodný, flegmatický, berie svoju premenu ako fakt, necíti sa ublížený alebo ukrivdený, nechce robiť rodine problémy
- cestujúci obchodník, ktorý ochotne nosí výplatu domov, kde je prijímaná so samozrejmosťou. Otec, matka a sestra Markétka nepracujú a ich existencia je závislá od Řehoře. Řehoř si to uvedomuje, ale nevadí mu to; chce, aby jeho rodina žila pohodlne a nechce im spôsobiť akýkoľvek starosti. Jedného rána sa prebudí a zistí, že sa z neho stal hmyz. Nad touto prekvapivou skutočnosťou sa nepozastavuje; rieši to, že príde neskoro do práce a šéf sa na neho bude zlobiť. Nepremýšľa, prečo sa premenil, s pokorou snáša odpor svojich blízkych, nesnaží sa im dať najavo, že rozumie tomu, keď o ňom hovoria ako o nejakej príšeri, že je po stále vnútri rovnaký ako dřív. Nechce im spôsobovať starosti. I napriek ich viditeľnému odporu ich stále má rád. Zažije ošklivý incident, pri ktorom si naplno uvedomí, že ho rodina odmieta a nenávidí – otec ho prenasleduje po byte a hádže po ňom jablká, jedno sa Řehořovi zarazí hlboko do chrbta. Je zranený a to mu znemožňuje lezť po stenách, čo ho bavilo. Postupom času sa Řehořovo vnútorné ja začína podrobovať telesnej schránke, myslenie sa zjednodušuje, necíti žiadnu satisfakciu zo požívania potravy. Je naprosto zmierený so svojím osudom a na dôsledok bolestivého zranenia a nedostatku jedla umiera.
- Markéta
- sestra Řehoře; je to druhá hlavná postava; hudobne nadaná (hrá na husle), svojho brata má veľmi rada. Jediná z rodiny, ktorá Řehoře ľutuje a stará sa o neho, snaží sa pred ním prekonávať svoj odpor. Vďaka nedostatku finančných prostriedkov musí začať pracovať (predavačka), jej charakter sa mení, bratov stav jej začína byť ľahostajný a nenávidí ho za to, že je rodine prítiažou.
- Řehořov otec
- praktický, tvrdý, prísny, líny, po premeny musel začať pracovať, Řehoř je mu odporný
- Matka
- Řehoře ľutuje, myslí si, že jeho stav je len prechodný a čaká, že sa jej vráti späť „ich starý Řehoř“, pri priamom stretnutí (Markéta s matkou odklízali nábytok v Řehořovom pokoji, Řehoř sa nechcel vzdať svojho obľúbeného obrazu. Keď matka videla Řehoře, ulekla sa a omdlela) sa však svojím potomkom prišerno vyděsí a má z neho hrôzu. Musí si nájsť zamestnanie a syn sa pre ňu, rovnako ako pre ostatných, stáva len nenávideným bremenom.
- Samsovia nie sú schopní postarať sa o syna, keď je najviac potrebuje, a sobecky myslia len na seba, hoci Řehoř je po celé dlhé roky vďaka pilnej práci a odriekaniu finančne zabezpečoval. Jeho smrť berú ako zázrak a milosrdenstvo, ako vyslobodenie z bezvýchodnej situácie.
- Ďalšie postavy:
- Slúžky, zástupca firmy, v ktorej Řehoř pracoval, nájemníci
Časopriestor
- Miesto: Dej sa odohráva v malomestskom byte nejmenovaného mesta.
- Doba: začiatok 20. storočia (vydané 1915)
Dej (obsah) diela
Poviedka Premena začína prebudením hlavnej postavy, obchodného cestujúceho Řehoře Samsu (v origináli Gregor Samsa) a jeho zistením, že sa premenil v obrovského hmyz (táto základná informácia celého textu je čitateľovi predstavená v jedinej vete v úvode – „Keď sa Řehoř Samsa jedného rána prebudil z nepokojných snov, zistil, že sa v posteli premenil v nejaký odporný hmyz.“ -). Hoci sa snaží svoju indispozíciu skryť pred rodinou, je nakoniec odhalený. Vyděšení rodičia a sestra Markétka sa rozhodnú Řehoře zavrieť v jeho pokoji v nejakej domácej internácii. Samsa po celú dobu svojho zmeneného stavu uvažuje racionálne, nepropadá depresiám a zachováva chladnú hlavu (jeho prvou starosťou je, ako ako hmyz pôjde do práce). Řehoř ako hmyz rozumie ďalej ľudskej reči, jemu samotnému však ostatní príliš nerozumia, nemôže teda so svojím okolím komunikovať.
Situácia v rodine sa od Řehořovej premeny značne zhorší; jednak prídu o Řehořovu finančnú podporu (doteraz ich zo svojho platu živil prevažne on), jednak trpia rodičia aj sestra psychicky. Otec sa vracia do zamestnania, pracuje ako sluha, Markétka predáva v obchode a tiež sa učí francúzštinu. Matka ani otec do Řehořovho pokoja nevstupujú, stará sa o neho mladšia sestra Markéta, vždy keď za ním príde, tak sa Řehoř schová pod posteľ, aby ju neděsil. Jediný z ľudí, kto sa s danou situáciou zmierí, je otrlá posluhovačka, ktorá sa s Řehořom-hmyzom správa ráznou a bez okolků. Jedného dňa sa Markéta s matkou rozhodnú vystehovať z Řehořovho pokoja nábytok, v dobrom úmysle, Markétka sa domnieva, že by sa mu lépe lezlo po stenách a stropoch, čím sa Řehoř skutočne rád baví, ale matka sa obáva, že by si to Řehoř mohol vysvetliť tak, že ho už zavrhujú. Řehoř si nakoniec uvedomí, že by bol rád, keby mu pokoj ponechali taký, aký je, bráni teda svoj obľúbený obraz, spatria ho matka a upadne do mdlôb, vyhrotenú situáciu sa rozhodne vyriešiť otec tým, že po ňom hádže jablká, čím Řehoře ťažko zraní.
Řehořov zdravotný stav sa zhoršuje. Zhoršuje sa aj atmosféra v rodine; hmotný nedostatok a vypätie zo skrývania Řehoře v byte ťažia na jeho rodičoch aj Markétke, ktorá navrhne Řehoře odstrániť. Rodina si do bytu nastěhuje podnájomníkov, ktorí o Řehořovi nevedia, neskôr ho však spatria, pretože Řehoř si chcel počúvať, ako im Markétka hrá na husle, a tak opustil svoj pokoj a otec sa ho snažil zahnať späť do jeho pokoja, z ktorého sa postupom času stalo skladisko nepotrebných vecí. Najemníci byt opustia. Toho istého večera Řehoř umiera. Druhého dňa ho nájde posluhovačka („Pojďte sa pozrieť, ono to chcíplo; leží to tam dočista chcíplé!“) a jeho mŕtvolu vyhodí. Toho istého dňa usporiadajú Samsovia, ktorým sa viditeľne uľavilo, výlet z mesta a preberajú nadújné plány do budúcnosti. (chcú si vziať menší a lacnejší a tiež praktickejší byt; rodičia si myslia, že už je čas, aby pre Markétku vyhľadali dobrého muža)
Vlastný názor
- Celkovo na mňa dielo pôsobilo veľmi smutne a depresívne. Možno nám chtel autor popísať, ako sa cíti on sám, alebo len popísal to, ako sa občas cíti každý z nás: vo spoločnosti, ale pri tom sám.