Kniha: Postrižiny
Autor: Bohumil Hrabal
Pridal(a): K8_postrižiny
1970, 1976 – novelistická próza
O Bohumilovi Hrabalovi:
– Narodený 1914 – 1997
– Vystudoval práva na Karlovej univerzite.
– Vystriedal mnoho zamestnaní (Dielník, poisťovák, balič…)
– Sblížil sa s radou známych osobností, najmä surrealistov (Kolář, Bondy)
– Venoval sa literárnej činnosti
– V Hrabalovej tvorbe sa spája oficiálny, samizdatový a exilový prúd českej literatúry. Jeho texty majú mnoho variant, často svoje námety niekoľkokrát spracovával, bral zreteľ na tlak politických pomerov.
– Ako hlavné postavy sú tzv. Pabitelia – ľudia, ktorí milujú život, dobrodružný život, sú naivní s čistou dušou, bohatá fantázia, sú činorodí.
– Diela: Obsluhoval som anglického kráľa, Stratená ulička, Perlička na dne, Ostro sledované vlaky, Kopretina, trilógia Mestečko pri vode (spomienková próza): (Postřižiny, Krasosmutnenie, Harlekýnove milióny).
Charakteristika obdobia:
– česká literatúra 2. polovice 20. storočia.
-Rozvíja sa psychologická próza aj inšpirácia historická. Poprvé sa u nás presadzuje žáner literatúry faktu a sci-fi.
– V próze prichádzajú experimenty, diela sa zameriavajú na hľadanie nových jazykových a štylových prostriedkov. Uplatňuje sa fantastika a imaginácia.
– Obdobie 1945-1948; radosť z konca vojny, zo oslobodenia od fašizmu, definitívne víťazstvo komunistov, obdobie normalizácie – snaha o návrat do vzťahu pred r. 1968 – Pražská jar. Boli tu 3 literárne prúdy – oficiálna literatúra (Hrabal); exilová (vydávaná v cudzine); samizdatová (nemohla byť vydávaná u nás, autori vydávajú diela sami doma).
Literárny druh:
- epika – dej, príbeh, časové a príčinné súvislosti
Literárny žáner:
- Novelistická próza – stredný rozsah, sústredená na jednu udalosť, epizódu zo života, prekvapivý záver.
Miesto deja:
- Nymburk – malé mesto, atmosféra mestského pivovaru
Doba deja:
- prvá republika, začiatok 20. rokov
o Nymburku písal Bohumil Hrabal z toho dôvodu, že tam vyrastal, dokonca vyrastal v rodine, ktorá vlastnila pivovar >> autobiografické dielo
> retrospektívny pohľad – pohľad do minulosti (detstvo, príbuzní, priatelia)
Jazyk, forma a stavba diela:
– 1. Časť tzv. nymburskej trilógie (sem ešte patria diela: Harlekýnove milióny a Krasosmutnenie)
– autorovo vyprávanie očami vlastnej mamky s odvolaním na Flaubertov výrok „Pani Bovaryová som ja“, súvislosti založené na spojení grotesknej hyperboly s jemným kritickým tónom, úsmevnosťou, detailnými popismi.
– Zvláštny druh vypravovania s prvkami poetizmu aj realizmu, surrealizmu aj naturalizmu, pevnej kompozície aj metódy a voľnej náväznosti epizód.
– Nespisovný jazyk – Hovorová reč v promluvách postáv, slangové výrazy a slovácke nárečie:
čupr – šikovný
tachomýr – kanonýr, strelec
uméval – nárečie myl, umýval
doprasil – znečistil
baby – ženy
knejp – obuvnícke náradie…
Vysvetlenie pojmov:
- Hyperbola = nadsádka, zveľčenie výrazu
Myšlienka diela(autorov záměr):
- úsmevná a jemná kritika malomeštiackeho spôsobu života za prvej republiky, obdiv k životu, hlboko citový vzťah k človeku a k ľudstvu.
Obsah diela:
Celý príbeh vypráva o Maryši, manželke Francina, ktorý je správcom pivovaru. Je veľmi krásna, mladá, energická žena, ktorá urobí všetko, čo si usmyslí. Najčastejšie sa po meste prejíždia na kole. Vo vetre jej vlajú jej krásne dlhé vlasy, a tak sa za ňou otočia nejen muži, ale aj ženy. Francin a Maryška vlastnia štyri prasatá. Maryška má zabíjačky veľmi rada a tak na ňu zve veľkú spustu ľudí. Francin na rozdiel od nej zabíjačky nesnáša, ale Maryška si nikým nenechá skaziť náladu. Maryška si druhý deň po zabíjačke ide k snidaniam usmažiť řízek a zapije to pivom. Francin si o nej myslí, že opäť jí ako neslušná a nesporiadaná žena. Maryška chodí do kaderníctva k Boďovi. Vždy, keď ide z kaderníctva, všetci kolemchodci sú v úžase nad jej krásou, dokonca aj jej manžel. Ten jej vždycky prinesie z Prahy darček. Jedného dňa príde Francinov brat Pepin, ktorý je veľmi roztržitý. Čo na srdci, to na jazyku. Francin z jeho návštevy veľkú radosť nemá. Pepin síce hovorí, že príde len na dva týždne, ale Francin veľmi dobre vie, že sa jeho návšteva pretiahne aspoň na dva mesiace. Maryša si vo švagrovi nájde zalíbenie a trávi veľa času spolu. Pepin niekoľkokrát preruší poradu Francina so správnou radou. Jedného dňa, keď sa zase Francin vracia z Prahy, nevezme Maryške len tak nejaký maličký darček. Privezie jej prístroj vyrobený zo samých sklenených trubíc a rôznych zariadení, ktoré sú naplnené neónom. Prístroj slúži na liečbu migrény, na srdce, nervy a iné. Pepin si vyhľadáva rôzne miesta na zabávanie. Na strome, na komíne. Práve, keď sú na komíne, jedú za nimi hasiči, aby ich sundali. Pepin začína pracovať v pivovare. Zanedlho sa do mesta dostane vďaka nemu nový vynález – rádio.
Ukážka z diela:
Tak stréc Metud na Jezerech začal byť také divné, a tak čítal v novinách: Nudíte sa? Kúpte si medvídka mývala. A že stréc Metud nemal deti, tak si napísal na ten inzerát a za týždeň prišiel ten medvídek mýval v bedýnke. No to bolo niečo! Ako dieťa, s každým kamarádil, ale akorát že čo viděl, tak všetko uméval, a tak strécovi Metudovi umyl budíka a troje hodinky tak, že už ich nikto nedá dokopy. Pak umyl jednó všetko kořenie. A pak zase, keď stréc Metud rozmontoval bicykl, tak medvídek mýval mu to chodil umévat do potoka a susedia chodili a hovorili: Strýcu Metku, nepotrebujete také krám? Našli sme to v potoke!, a ako už priniesli niekoľko súčastí, tak Metud sa ide podívať, a medvídek mýval mu roznosil skoro celé bicykl. Ty buchty sú ale dobré…
Charakteristika diela (z hľadiska filmu):
– ide o deviaty celovečerný film režiséra Jiřího Menzela z roku 1980 podľa knihy Bohumila Hrabala. Natáčal sa v Dalešiciach, najmä v tamojšom pivovare.
– Film vypráva o pivovare a rodine jeho správcu (v skutočnosti nevlastného otca Bohumila Hrabala) za prvej republiky.
– Sám Hrabal v pivovare žil v rokoch 1919-1947.
– Pivovar je dnes upravený do pôvodnej podoby zo 20. rokov, ako bol zachytený vo filme.
Charakteristika diela (z hľadiska knižky):
– Príbeh vyrastá z reálnych koreňov, z poznania a zážitkov = spomienky na detstvo, rodičov, príbuzných a priateľov.
– Očami vlastnej maminky zprostredkúva autor dej a atmosféru mesta v dobre prevratných zmenách.
– Ústredný motiv = skracovanie času a vzdialeností (symboly – vynález kryštálky, strihanie vlasov, koňských ohonov, skracovanie dĺžky ženských sukní) – nápor moderného veku a rozlúčka s pokojom malomesta a s tradičnými morálnymi hodnotami
– Dej je zprostredkované očami autorovej maminky aj chlapčenskými spomienkami
– V jednotlivých epizodických obrazech je zreteľná záľuba v groteských situáciách a šokujúcich nápadov (scéna s komínom, šaškovstvo s krvou pri zabíjačke), v živelnych činoch, ktorými prekvapovala maminka (i ona obetovala dlhé vlasy)
– V príbehoch prevláda strýc Pepin – prišiel na návštevu, ale zostal natrvalo, hlučne vypráva svoje pábitelské historky (vyjadrenie radosti zo života plne prežívaného).
Charakteristika postáv:
– dvojica sverázných ústredných postáv = renesančné typy ľudí, bez predsukov, nekonvenčné, až výstredné, ale realistické tzn. Ľudská družnosť, aktivita, neobvyklá vitalita, obdiv ku všetkému novému, priamosť v citových prejavoch.
– Francin (to je Hrabalov otec) – Správca pivovaru, manžel Maryšky, neustále prekvapovaný a trápený manželkou.
-Maryška (to je ta Hrabalova maminka)- Pohľadná manželka Francina. Je mladá, krásna, romantická, dokáže sa radovať zo života, energicky bourá malomeštiacké konvencie.
-Strýc Pepin– Brat Francina, hlučný, prináša smolu, je nešikovný, rozverný, má až prebytok energie (strúca všetkého vzruchu).
-Gruntorád– Doktor, lieči Maryšku, keď má vymknutý kotník.
-Boďa Červinka – holič, ustrihne Maryške jej krásne, dlhé vlasy.
Moje hodnotenie:
Oba dva diela zná v tejto dobe už mnoho ľudí, je len škoda, že väčšina z nich zostáva len u filmovej podoby. Keď by som hovorila za seba, tak pre mňa je na prvom mieste radšej knižná podoba. Oba dva filmy sú síce dobre spracované, ale kto si prečíta aj knihu, pozná, ako sa obsah zcela líši. Kniha má obsiahlejší obsah, pre mňa i viac zaujímavejší, než je to u filmovej podoby. V oboch dielach sú už preslúlené a nezabudnuteľné hlášky, ako je napr. „kúpte si medvídka mývala“. Hrabal vo svojich knihách často používa hovorové výrazy, dokonca aj hospodské, ale nezabúda ani na nárečie. Čo ma na dielach fascinovalo, bolo to, ako dobre sa dokáže vžiť do rôznych situácií. Na záver môžem dodat len to, že u mňa víťazí knižná podoba, ak ide o akékolvek dielo.