Kniha: Ostre sledované vlaky
Autor: Bohumil Hrabal
Pridal(a): e-M, Fraky33
Bohumil Hrabal
- Bol český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších českých prozaikov.
- Narodil sa 28. 3. 1914 v Brne. Študoval na gymnáziu a potom na právnickej fakulte; získal titul JUDr.
- Bol ženatý, bezdetný. Veľa času trávil po hostincoch a jeho najobľúbenejším nápojom bolo pivo.
- Vystriedal rad povolaní, veľmi dobre poznal rôzne prostredia, pracoval napríklad ako čašník, výpravca, skladník, poisťovací agent alebo robotník v oceliarňach.
- Keďže nebol členom Komunistickej strany Československa, mal problémy v 70. a 80. rokoch, keď nemohli byť vydané všetky knihy, ktoré napísal, a preto niektoré vyšli až v exile.
Ďalšie diela:
- Postřižiny
- Slávnosti snežienok
- Obsluhoval som anglického kráľa
- Skřivánci na niti
- Príliš hlučná samota
Literárno-historický kontext
- Česká próza 2. polovice 20. storočia.
- Obdobie pred rokom 1968 bolo poznačené politikou KSČ a cenzúrou, po roku 1968 sa z Hrabala stal zakázaný autor.
- Patrí do druhej vlny vojnovej prózy.
- Obdobie normalizácie politických a spoločenských pomerov ovplyvnilo prózu 70. – 80. rokov.
- Ostre sledované vlaky sú inšpirované skutočnou udalosťou; Hrabal sám istý čas pracoval ako výpravca.
Ďalší autori tohto obdobia:
- František Halas – Torzo nádeje.
- Václav Kaplický – Kladivo na čarodejnice.
- Jan Otčenášek – Romeo, Júlia a tma.
Rozbor diela: Ostro sledované vlaky
- Dielo bolo vydané v roku 1965.
Literárny druh:
- Epika.
Literárny žáner:
- Novela s témou okupácie, s rozsahom medzi poviedkou a románom a s výrazným dejovým zvratom na konci.
Myšlienka diela:
- Kritika fašizmu a vojny, ktorá priniesla množstvo zbytočných škôd na ľudských životoch.
Téma:
- Metóda koláže, dvojitá rovina súkromnej traumy a atentátu na muničný vlak, hrdinstvo, humorná stránka, intímna stránka, prekonanie pokusu o samovraždu.
- Snaha priblížiť chod malej železničnej stanice v Kostomlatech v roku 1945, keď republikou prechádzali ostro sledované transporty.
- Príbeh mladého výpravcu Miloša Hrmu po jeho neúspešnom pokuse o samovraždu, súvisiaci s nešťastným milostným životom.
Motívy:
- pán výpravca, pán prednosta, vlak, železničná stanica, pečiatka, vojna, vojak, ostro sledovaný transport, koľaj, holuby
Znaky diela:
- Skôr humorná forma písania a prejavu, niekedy až napätá situácia, trefný, miestami až drsný jazyk, bez podrobnejšej psychologickej kresby.
Vyprávačské spôsoby:
- Priama reč: „Slúžili sme spolu na nočnej, k polnoci som si robila manikúru a keď nejazdili vlaky, tak sme sa nudili,“ hovorila Zdenička a dívala sa do stropu. „Pomaly,“ povedal pán prednosta.
- Vyprávač / lyrický subjekt: Vyprávačom je hlavný hrdina Miloš Hrma, ide o ich-formu.
- Objavuje sa tu retrospektíva.
Typy prejavu:
- Pásmo vyprávača, dialóg, vnútorný monológ hlavnej postavy.
Jazykové prostriedky a ich funkcia v texte:
- Spisovná čeština:
- Archaizmy – perón, kramflek.
- Historizmy – parabola.
- Termíny – telegrafný stôl, norimberské bagdety, ejakulatio praecox, poľské rysy (plemená holubov).
- Hovorové slová – terazka, zírať.
- Nespisovná čeština:
- Nespisovné výrazy – esesáci, fofrovať, ceckounek, prdeláč, hrozný.
- Citovo zafarbené slová – lúčka, kundička, sestričky.
- Slang – kastlák, perón.
- Cudzie slová, germanizmy – betriebsamtu, du Arschlecker, Foch, mundúr.
- Dôvod: Navodenie historických udalostí a priblíženie atmosféry deja a prostredia (železničná stanica, vojna).
Tropy a figúry a ich funkcia v texte:
- Porovnanie – sneh jemný ako jepice; zvädol ako ľalia.
- Personifikácia – lampa syčala, svetlo striekalo.
- Metonýmia – detátka – holuby.
- Hyperbola – plameň lampičky sa mi prepálil až do srdca.
- Metafora – som v prechode, otrieť parôžok.
- Epiteton – nočná obloha.
- Synekdocha – „pretože som ešte v žene nikdy nebol“.
- Aposiopéza – „idem k vám o rade…“
- Kakofónia – crčet, chrčet.
- Polysyndeton – nadužívanie spojky „a“ (rýchlejší dejový spád).
- Kontrast – krutosť verzus krása, heroický čin verzus zákerná zlomyseľnosť.
Doba a miesto deja:
- Dej sa odohráva v Protektoráte Čechy a Morava, na konci druhej svetovej vojny.
Hlavné postavy:
- Miloš Hrma – výpravca, mladý, neskúsený, citlivý, ľútostivý, zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o samovraždu.
- Hubička – výpravca, „donchuán“, má pestrý a úspešný milostný život; v príbehu je vyšetrovaný kvôli mravnému priestupku.
- Zdenička Svatá – telegrafistka, ktorej Hubička orazítkoval zadok.
- Viktoria Freie – krásna Rakúšanka, odbojárka, prvá Milošova skúsenosť s láskou.
- Máša – Milošovo dievča.
- Pán prednosta – vášnivý chovateľ holubov, túži po povýšení.
Dej:
Posledná vojnová zima a malomestská stanica v blízkosti hraníc tvoria kulisu jednej z najznámejších noviel Bohumila Hrabala. Hlavnou postavou je mladý výpravca Miloš Hrma, sotva dospelý, alebo skôr práve dospievajúci mladý muž, ktorý zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o samovraždu. Proti nemu stojí výpravca Hubička, veselý miestny donchuán, ktorého práve vyšetrovali nadriadení pre mravný priestupok, ktorého sa dopustil tým, že orazítkoval zadoček telegrafistky Zdeničky Svaté úradnými pečiatkami.
Vyšetrovacia komisia nájde Hubičku s Hrmom na stanici polospiacich a prednostu stanice v holubníku. Hubička je uznaný nevinným, ale prednosta stanice je uznaný nespôsobilým na povýšenie.
Zdanlivo bezstarostný a poživačný Hubička prekvapí Hrmu oznámením, že sa chystá zničenie transportu zbraní (ostro sledovaného), ktorý má po polnoci prejsť stanicou. Zatiaľ čo prednosta odchádza na večeru k hrabätám Kinským, Hrma sa rozhodne, že sa do spiknutia zapojí a sám hodí bombu do vlaku. Na stanicu prichádza spojka s informáciami a vybavením, Viktoria Freie.
Je to krásna žena, ktorá prejaví Hrmovi náklonnosť, čoho v predvečer záškodníckej akcie Hrma využije a v jej náručí sa stane mužom. Plný sebavedomia a hrdosti sa vydá splniť zamýšľanú úlohu, vylezie na staničný semafor a skutočne sa mu podarí hodiť do nemeckého vlaku bombu.
Uvidí ho však pri tom nemecký vojak hliadkujúci v poslednom vagóne, na ktorého Hrma vystrelí a vojaka zasiahne.
Nemecký vojak však zasiahne aj Hrmu. Obaja padajú do priekopy vedľa koľají, kde umierajú. Nemec v bolestiach, Hrma s hrdosťou na svoj čin, ale zároveň s ľútosťou nad umierajúcim Nemcom a s pocitom márnosti nad smrťou a vojnou vôbec.
Reakcia okolia, prípadne kritiky:
- Keďže nebol členom komunistickej strany, v 70. a 80. rokoch nemohol vydávať svoje knihy, a preto niektoré vyšli až v exile. Písal slobodne, pravdivo a jeho tvorba bola aj skrytou kritikou režimu.
- Ostro sledované vlaky bolo sfilmované a ocenené Oscaraom.
Rôzne (aj neliterárne) adaptácie:
- Rovnomenný film z roku 1966, režisér Jiří Menzel.
