Francúzsky dramatik, jeden z troch najväčších dramatikov francúzskeho klasicizmu, nazývaných „veľká trojka“
📝 Život
Pierre Corneille sa narodil v Rouene v rodine právnika. Jeho otec, tiež Pierre Corneille, bol váženým právnikom v Rouene a zastával funkciu kráľovského advokáta v miestnych vodách a lesoch. Mladý Pierre získal kvalitné jezuitské vzdelanie na kolégiu v Rouene, kde študoval rétoriku, latinčinu a gréčtinu. Po štúdiách sa vydal na dráhu právnika a v Rouene si otvoril vlastnú advokátsku kanceláriu. Jeho záujem o literatúru sa však prejavil už v mladosti a v roku 1629 napísal svoju prvú divadelnú hru s názvom Mélita, komédiu v próze s intrikami zo spoločenského prostredia. Táto hra, predstavená v Paríži, sa stretla s úspechom a Corneille sa rozhodol venovať sa dramatickej tvorbe naplno. Nasledovali ďalšie komédie, ako napríklad Galéria paláca (1633), Vdova (1633), či Iluzia (1636), ktoré mu prinášali uznanie a etablovali ho na parížskej divadelnej scéne. V roku 1636 Corneille vytvoril hru Cid, tragédiu založenú na španielskej hre Mládenec Cid od Guilléna de Castro. Cid sa stal obrovským úspechom a prelomovým dielom v Corneillovej tvorbe. Hra sa vyznačovala dynamickým dejom, vášnivými postavami a konfliktmi medzi láskou, cťou a povinnosťou. Cid však vyvolal aj kontroverzie a kritiku zo strany literárnych kruhov, najmä z Francúzskej akadémie, kvôli údajnému porušovaniu pravidiel klasicistickej drámy. Corneille na túto kritiku reagoval úpravou textu a dodržaním pravidiel jednoty deja, miesta a času vo svojich ďalších tragédiách. Nasledovali hry ako Horatius (1640), Cinna (1641), Polyeuktos (1643), v ktorých Corneille rozvíjal témy hrdinstva, politických intríg a konfliktu medzi osobnými a verejnými záujmami. Jeho tragédie sa vyznačovali silnými, vznešenými postavami, ktoré riešili morálne dilemy a konali v mene cti a povinnosti. V roku 1647 bol Corneille prijatý do Francúzskej akadémie. Jeho dramatická tvorba pokračovala aj v nasledujúcich desaťročiach. Napísal hry ako Herkulov milenec (1647), Nicomedes (1651), či Sertorius (1662). Hoci sa mu nepodarilo zopakovať úspech Cida, jeho diela si zachovali vysokú umeleckú úroveň a ovplyvňovali vývoj francúzskeho divadla. V neskorších rokoch sa Corneille venoval aj prekladom náboženskej literatúry a napísal teoretické spisy o dramatickej tvorbe. Jeho posledná hra, Suréna, mala premiéru v roku 1674. Pierre Corneille zomrel v Paríži, kde strávil väčšinu svojho života. Jeho dielo sa stalo trvalou súčasťou francúzskej literárnej tradície a ovplyvnilo generácie dramatikov.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Corneille je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho klasicizmu. Jeho diela sa vyznačujú dodržiavaním pravidiel jednoty deja, miesta a času, ako aj dôrazom na rozum a poriadok. Corneille sa zameriaval na stvárnenie hrdinských postáv, ktoré čelia morálnym dilemám a konajú v mene vyšších ideálov, ako je česť, povinnosť či vernosť vlasti. V jeho tragédiách dominujú konflikty medzi láskou a povinnosťou, osobné a verejné záujmy. Jeho štýl je vznešený, rétorický, s dôrazom na argumentáciu a presvedčivé dialógy. Jazyk jeho hier je precízny, elegantný a plný metafor a sentencií. V Corneillových hrách je badateľný vplyv stoicizmu a rímskej drámy, najmä Senecu. Postavy v jeho hrách sú silné individuality, ktoré sa vyznačujú odvahou, rozhodnosťou a sebakontrolou. Corneille majstrovsky využíva dramatické napätie a psychologickú hĺbku postáv. Jeho diela predstavujú vrchol francúzskej klasicistickej tragédie a dodnes sa tešia popularite.
👥 Literárni súčasníci
Jean Racine (Andromacha, Faidra), Molière (Tartuffe, Lakomec), Jean de La Fontaine (Bájky)