Kniha: Pani Dallowayová
Autor: Virginia Woolfová
Zaslal(a): NanaHakova
OKOLNOSTI VYDANIA literárneho diela
Kniha Pani Dallowayová vychádza v obdobie medzivojnovom, konkrétne v roku 1925. Táto kniha, ale aj iné jej diela, sú silne ovplyvnená intelektuálnym prostredím, v ktorom žila. vyrastala v dobe panovania kráľovnej Viktórie a bola vychovávaná prísnym až puritánskym otcom. Toto všetko sú dôležité aspekty odrážajúce sa na jej nespokojnosti s postavením ženy v spoločnosti, ktoré je veľmi poznať naprieč celým jej dielom.
Ďalšia záležitosť, ktorá veľmi ovplyvnila jej tvorbu a nemala by byť zanedbávaná je jej zlá psychika, poznamenaná údajným znásilňovaním jej bratov a potom smrťou matky v roku 1895, smrťou otca v roku 1904 a brata dva roky potom. Sama sa okolo roku 1906 po prvýkrát pokúša o samovraždu.
Veľkú podporou v jej literárnej činnosti je pre ňu potom jej manžel, s ktorým sa zoznámila v skupine intelektuálov a umelcov Bloomsbury, ktorí stáli v opozícii proti tradičným hodnotám a typickým rysom a názorom z Viktoriánskej éry, na témy ako je náboženstvo, sex či feminizmus a vybočovali zo zabehnutého konceptu realizmu.
ŽÁNER A FORMA literárneho diela
Pani Dallowayová je impresionistický a psychologický román, v ktorom Virginia Woolfová uplatňuje tzv. prúd vedomie čiže voľné asociácie, ktorý je však preložený chronologickým udalosťami, ktoré sa dejú v reálnom svete. Dej tu ustupuje do pozadia pred pocitmi a nestálymi impresionistickými náladami a myšlienkami. Jej próza sa neodvíja lineárne, ale vyžaruje zo stredu a združuje sa okolo centrálneho motívu. Virginia Woolfová tu tiež nevstupuje do deja, celá kniha je písaná v er-forme a autorka tu voľne prechádza z myšlienok jednej postavy k druhej.
TÉMA A POSTAVY literárneho diela
Celkové tému je priebeh jedného júnového dňa v Londýne, zakončený večierkom, ktorý organizuje hlavná postava Clarissa Dallowayová.
Clarissa Dallowayová je päťdesiatročná dáma z anglickej vyššej strednej vrstvy, do značnej miery obmedzená na istý druh myslenia, lenže je daný predovšetkým jej životným štýlom. Hoci sa môže zdať, že má všetko na čo si spomenie, rieši dilemu, či si vybrala správnu životnú cestu a či je spôsob jej žitia správny. Miluje život, prítomnosť, dokáže sa radovať z maličkostí a rada robí ľuďom radosť. Je veľmi nerozhodná a tiež citlivá.
Ďalšie postavou, ktorej príbeh sa paralelne odvíja s tým Clarrisiným, je Septimus Warren Smith, bývalý vojak z 1.sv.v. , Ktorou je hlboko poznamenaná predovšetkým kvôli tomu, že tu stratil najlepšieho priateľa. Pohybuje sa na hranici šialenstva. Nenávidí konvenčnosť a spôsob akým ľudia vnímajú na život. Má pocit, že len práve on pochopil správne svet a čas a pri svojich záchvatoch sa snažia svoje názory vysvetliť (hlavne svoje manželke Lukrécia a doktorom). Vždy však dôjde len k stretu bláznivé mysle a tej zdanlivo normálne, ktorá ho skrátka nedokáže pochopiť.
Peter Walsh je ďalší s hlavných postáv. Je to muž pochádzajúci z prostredie vyššej strednej anglické vrstvy, ale na rozdiel od Clarissa sa s povrchným a pokryteckým spôsobom života anglickej smotánky nedokáže stotožniť. Neusadil sa tak ako ona a cestoval. Tým sa však odcudzil takmer všetkým známym v Anglicku a je pre nich tak trochu čudákom. Je to inteligentný, ale tiež veľmi precitlivený muž a dalo by sa povedať, e je to jedna z mála postáv, ktorá neprešla istým životným posunom, či prerodom. Duševne nezostarol, je stále rovnaký ako v spomienkach Clarissa na dobu, keď sa jej dvoril. Nepodľahol konvencii.
Richard Dalloway je manžel Clarissa, rozumný a solídny gentleman zastávajúci celkom významný post. Miluje svoju manželku a starostlivo sa o nej stará. Je to veľmi vážená osoba, napriek tomu ale veľmi všedné.
Elisabeth Dallowayová je dcéra Richarda a Clarisse. Je veľmi nábožensky založená (hlavne kvôli svojej súkromnej učiteľke) Povedala by som, že je veľmi podobná Clarisse a stojí na podobnom rázcestí ako ona pred rokmi. Má možnosť študovať, môže byť čímkoľvek chce, ale môže sa stať, rovnako ako jej matka, ženou zameranú veľmi úzko, žijúci len pre bežné a všedné veci týkajúce sa života v anglickej smotánke.
Sally Setonová je bývalá priateľka Clarisse. Bývala veľmi spontánny, otvorená, živá a bezprostredné. Vysmievala sa seriózne strojenosti a pre Clarissu bola do istej doby symbolom slobodnej mysle a voľnosti a toho, že je možné žiť a byť sama sebou. Aj u nej však, ako sa dozvedáme na večierku, zvíťazil rozum pred srdcom a aj ona sa rovnako ako Clarissa vydá za istého seriózneho lorda a žije veľmi podobný nudný a všedný život.
Lucrezia Smith je manželka Septima Smitha, mladá krásna Talianka, ktorá sa do septima zamilovala a odsťahovala sa s ním z jej rodnej krajiny do VB. Jej mladá a naivná duša v spolužitie sa šialeným Septima trpí, ale napriek tomu ho stále miluje. Respektíve stále miluje jeho staré ja, ktoré sa z času na čas medzi jeho záchvatmi vynorí na povrch.
Atmosféru knihy dokresľuje ešte pár vedľajších postáv ako napr. Lady Brutonová, Hugh Whitebread či slečna Kilmanová.
KĽÚČOVÉ MOTÍVY A ICH ZMYSEL
Povedala by som, že hlavným motívom knihy sú predovšetkým kvety, ktoré vnášajú do knihy istú poetickú stránku a dokresľujú jej atmosféru.
Za ďalší motív považujem čas, ktorý pomocou symbolov (např. Big Ben) vracia udalosti do reálna a dáva knihe štruktúru a poriadok.
Neopomenuteľnými motívy je neustále štúdia sa nad životom a smrťou, ktoré je zrejmé takmer v každom myšlienkovom monológu postáv.
INTERPRETÁCIA literárneho diela
Podľa môjho názoru má kniha hlbší zámer než len kritiku spoločnosti a života anglickej smotánky, aj keď podotýkam, že je to určite jeden z mnohých spôsobov interpretácie. Ja však knihu vnímam ako pohľad na rôzne spôsoby vnímania života. Neukazuje nám ako je život dobrý, či zlý, ale skôr to ako je zaujímavý, spletitý a na to, že v tom tkvie jeho krása. Túto knihu považujem ako pohľad až do úplného vnútra ľudskej duše.
FILMOVÉ SPRACOVANIE
Tento film bol natočený v roku 2002 režisérom Stephanom Daldrym, podľa rovnomennej knihy spisovateľa Mechel Cunninghama.
Celý film pojednáva o príbehu troch žien, ktoré v rôzne dobe a každá žije do istej miery odlišným spôsobom. Spojujujícím prvkom medzi týmito ženami je Pani Dallowayová.
Základný dej sa odohráva roku 1923 a týka sa Virginie Woolfovej, anglické spisovateľky, pre ňu v najkomplikovanejšie dobe, a to v čase, keď píše svoj román Pani Dallowayová.
druhý príbeh prebieha o 28 rokov neskôr, kedy si práve čítaním knihy lieči svoje ťažké psychické depresie tehotná žena v domácnosti Laura Brownová.
Tretí príbeh prebieha v roku 2001, kde môžeme vidieť newyorskú vydavateľka Clarissu Vaughnovou, ktorá práve chystá oslavu pre milovaného muža a básnika Richarda, ktorý ale umiera na AIDS.
Všetky tri príbehy končia tragicky. Virginia Woolfová nakoniec spácha samovraždu – utopí sa. Laura Brownová po pôrodu dieťaťa nakoniec opustí navždy svojho muža aj svoje deti a chorý básnik Richard vyskočí tesne pred oslavou z okna vysoko nad zemou a spácha samovraždu. Druhý a tretí príbeh sa pred koncom filmu vzájomne prepoja a ukáže sa, že chorý básnik Richard bol vlastne syn Laury Brownovej, ktorého opustila.
Paralela KNIHA A FILM
Film Hodiny je natočený podľa rovnomennej knihy, ktorá bola podľa románu pani Dallowayová napísaná a preto sú si hlavné témy a motívy podobné.
Film má predovšetkým veľmi blízko k štýlu písania Virginie Woolfovej – princípu toku vedomia. Hlavné postavy filmu sú každá z časti podobná hlavnej hrdinke knihy, ale aj samotné autorke a ich príbehy sú do istej miery podobné.
Hlavnou paralelou je celkové tému, a to večierok, ktorý sa odohráva počas jedného dňa. Potom motív kvetín, ktorý sa objavuje u oboch diel. Spoločné sú potom tiež hlavné motívy ako je feminizmus a homosexualita, ktorá je v knihe skôr skrytá (vzťah Clarissa a Sally)
SYMBOLY
Naprieč knihou som vybrala štyri symboly, ktoré mi utkveli v mysle.
Prvým symbolom sú kvety, ja si konkrétne vybrala puget červených a bielych ruží, venovaný Richardom Dallowayem Clarisse. Vykladám si ich ako dôkaz jeho úprimnej lásky pána Dallowaye ku Clarisse. Tieto kvety sú jasnou známkou toho, aký k nej chová vrelý cit, hoci jej to nebol schopný povedať.
Druhým symbolom je náhrdelník, ktoré chcel pán Dalloway kúpiť svojej žene ako dôkaz lásky. Je to symbol bohatstva, komfortu aa pohodlie, ktoré je schopné ju ponúknuť.
Tretím symbolom je okno, z ktorého Septimus skočí. Okno vnímam ako únik z konvenčného prostredie (tj. domu).
Posledná symbol z knihy, kteržm som vybrala je vreckový nôž Petera Walsha. Všimla som si, že sa objavuje predovšetkým v situáciách, keď je nervózny a nevie, čo si má počať. Väčšinou si s ním hrá a povedala by som, že je to jeho spôsob obrany. Nôž znázorňuje akýsi vyhranený názor, ktorý má Peter napríklad k anglickej smotánke a jej správaniu.
CHARAKTERISTIKA VYBRANEJ POVAHY
Pre charakteristiku postavy som si vybrala postavu slečny Kilmanové, pretože hoci sa jej v knihe príliš nevenujú (snáď len na začiatku), považujem ju za jednu z veľmi dôležitých. V jej myslenie a správanie sa totiž odráža veľmi kritický pohľad na súdobú anglickú spoločnosť. Predovšetkým na vyššiu strednú vrstvu. je z nej cítiť skoro hmatateľný pocit závisti, zloby a závisti, ktorú k životu Pani Dallowayová a iných chová. Ona sama svoje negatívne zmýšľanie voči týmto ľuďom argumentuje vierou v Boha, ale zo všetkých tých falošných slov o Bohu a o tom, že prežiť život takým nedbalým spôsobom, je takmer hriech, je poznať hlavný dôvod toho všetkého, a tým je závisť. Na jednej strane je pre ňu Boh útecha, na stranu druhú si myslím, že je z nej cítiť, ako je jej viera falošná a napriek tomu všetko, čo hlása je zožieraný práve onou už spomínanou závisťou. Táto postava ma zaujala snáď zo všetkých najviac, bola pre mňa dokonalým popisom, ktorý sa mi takmer zjavil pred očami. Aj keď mi jej postava nebola sympatická, zaujal ma jej osud a to, ako sa s ním vyrovnáva.
VLASTNÉ NÁHĽAD
Musím povedať, že film a kniha sa podľa môjho názoru nedajú moc porovnávať. každé z diel prináša úplne iný umelecký zážitok. Môžem ale s istotou povedať, že sa mi oveľa viac páčila kniha. Štýl písania Virginie Woolfovej je mi veľmi blízky, hlavne kvôli tomu, že sa mi v hlave naháňa myšlienky veľmi podobne, zmätene a nezrozumiteľne. Páči sa mi spôsob, akým sa vyjadruje a ako dokáže vykresliť jednotlivé postavy. Kniha vo mne zanechala hlboký dojem.