Kniha: Othello
Autor: William Shakespeare
Pridal(a): Hanka
Literárny druh:
- je to dráma, dielo predvádzané na javisku, je tvorené jazykovými prejavmi postáv – dialógy a monológy. Jednanie postáv je doplnané scénickými poznámkami (pokyny autora pre jednanie režiséra pri práci s hercami – v zátvorke za postavami).
Žáner:
- to typická tragédia, končí smrťou hlavných hrdinov.
Jazyk
- spisovný, hodne výpravný
Kompozícia:
- dej sa odvíja chronologicky v dvojom priestore – Benátky a Cyprus, s plynulým stupňovaním dej do jediného dramatického konfliktu– katastrofy – smrť hl.hrdinov.
Hlavné hrdinovia a ich charakteristika:
Othello – zrelý muž, odvážny, statočný cieľavedomý, vzdelaný, dôverčivý– viz. jeho vzťah k Jagovi, hlboko milujúci Desdemonu, ale neovládateľne žiarlivý.
Desdemona.– mladá, pôvabná a veľmi citlivá dievčina, nezná faloš, oddaná svojmu mužovi.
Jago –vystupuje ako priateľ Othella, ale nebezpečný, úskočný a lstivý intrikán.
Roderigo– ľahkovážny bohatý šľachtic, ctiteľ Desdemony, slaboch, pretože sa nechá ľahko zmanipulovať Jagom
Kasius –zodpovedný mladý šľachtic, dobrý priateľ
Obsah tragédie:
Othello, pokrstený Maur (pochádzal pravdepodobne odnekud z Afriky, kde bol asi zajatý alebo odvlečený z rodného domu a neskôr predaný do otroctva, ale vďaka svojej vôli a s pomocou jedného benátskeho dôstojníka sa vypracoval do vysokého postavenia), je generálom vo službách benátskej republiky. Navštevuje dom patricija Brabanzia, kde sa zoznámi s jeho jedinou dcérou Desdemonou, zamilujú sa do seba, a Othello sa s ňou tajne ožení. Brabanziovemu tento Othellov a Desdemonin čin prezradí Othellov pobočník Jago, ktorému Othello dôveruje, ale ten sa prejaví ako človek zlý a závistivý, Nemôže sa zmieriť s tým, že dal Othello vo služobnom postupe prednosť mladému a schopnému šľachticovi Kasiovi a ustanovil ho zástupcom.Navíc je žiarlivý, pretože si myslí,že má Othello pletky s jeho ženou Emíliou.
Othello a Desdemona obhájia svoju lásku aj pred zhromaždením senátorov benátskej republiky. Hneď nato dostáva Othello povolenie, aby odrazil predpokladaný turecký útok na Cyprus, kam ho nasleduje aj jeho žena Desdemona a Jago s manželkou Emíliou, ktorá je Desdemoninou spoločníčkou. Turecké loďstvo však medzitým zničí búrka.
Pri pitke na oslavu začne Jago rozvíjať zlé intriky proti nič netušiacemu Othellovi a využíva k tomu aj ľahkomyselného šľachtica Roderiga, ktorý Desdemonu tajne miloval. Jago začína šíriť pomluvy, zasieva nedôveru a podozrenie voči Desdemoně, že je Othellovi neverná s mladým pobočníkom Kasiem. Dokonca nastraží aj léčku v podobe Desdemoninho strateného šatku, ktorý jej daroval Othello. Bola to jeho jediná pamiatka na matku a pripisoval mu magickú moc. Jagovi sa podarí v Othellovi vzbudiť žiarlivosť. Othello už nedokáže rozumne uvažovať a považuje skutočnosť, že šatok bol určitú chvíľu u Kasia, za dôkaz Desdemoninej nevernosti . Zaslepený žiarlivosťou Desdemonu uškrtil.
Jagova manželka Emília si však začína uvedomovať súvislosti a svojho muža obviní. Prezradený Jago chce utiecť, je však chytený a priznáva sa .Stačí však ešte probodnúť Emíliu. Othello zraní Jaga a sám spácha samovraždu, probodne sa dýkou. Na Cypre sa stáva guvernérom Kasio a má za úlohu odsúdiť Jaga.
Vlastný názor:
- Táto tragédia z poč. 17. storočia je podľa mňa prijateľná ako poučenie aj pre súčasnú spoločnosť, pretože ukazuje, ako sú pre človeka závist, lož, intriky a žiarlivosť. nebezpečné.
Literárnohistorický kontext:
- Prechod 16. a 17. storočia, vyvrcholenie anglickej renesancie a humanizmu, je to doba rozmachu alžbetínskeho divadla.
- Humanizmus a renesancia -obdobie poč. 14. storočia – poč.17.storočia (kolebkou je Taliansko) , postupne sa šíri po celej Európe ( Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Anglicko, české krajiny).
Znaky:
- návrat k antickej kultúre ako vzoru,
- nový ideál vzdelania, túžba po pravdivom poznaní človeka a pozemského života,
- kult zmyslov a rozumu proti kultu viery
- oslava prírody a lásky medzi mužom a ženou.
- Termín renesancia – je prevzatý z francúzštiny la renaisannce = znovuzrodenie, termín humanizmus je prevzatý z latinčiny– humanus ´= ľudský
William Shakespeare (1564-1616)
- najväčší anglický dramatik, najväčší svetový dramatik vôbec. Pochádzal zo Stratfordu nad Avonou, Skoro odišiel do Londýna, aby sa mohol venovať divadlu. začal upravovať hry iných autorov a nakoniec sa stal sám tvorcom Bol tak úspešný, že sa stal neskôr spolumajiteľom najslávnejšieho londýnskeho divadla –Globe. Napísal 37 hier.
- Písal tragédie – najzn. Hamlet,Othello, Romeo a Júlia, Kráľ Lear, Macbeth,
- Komédie – napr.Sen noci svätojánskej, Veľa povyku pre nič, Veselé ženy windsorské, Zkrotenie zlej ženy.
- Historické hry – napr. Henrich IV., Richard III.,
- Dnes v nich nachádza inšpiráciu aj moderný človek. Preto sa jeho hry prekladali a prekladajú v nových úpravách.
Prekladatelia:
K najzn. prekladateľom patril J.V.Sládek, preložil 33 Shakespearových diel
V súčasnej dobe je jeho najväčším prekladateľom a znalcom hier
Martin Hilský.